Europanizácia

Na krku slučka,
pod nohami stolček.
Východisko moje,
s tých vašich sračiek

Odvaha, ktorou
si podrazím nohy
ach to zabolí,
ach to ma zabolí.

Zakýval nohy
a stolček padá.
už je to darmo
ak ma mala rada.

Matičku zem
vidím tak hmlisto.
Moje rodisko,
zbohom Slovensko.

Teba ja miloval,
v tebe ja žil.
V tebe na toľkých
dobrých natrafil.

Škoda že ti rozum
hyena dáva
a viera v lepšie,
so mnou zaspáva.

Na veky zaspal,
na veky bosí.
Hrdosť na pôvod
tá sa nenosí.

Nosí sa faloš
a iné tváre.
všetko čo ľud náš
na veky skáre.

Slovák byť,
tá hrdosť sa stráca
a tak sa kyvácam
a tak sa stráca.

Prežili roky,
prežili útlak,
teraz nás dostali
do najväčších útrap.

Úniku niet,
len vlastnej vraždy.
Zbohom Slovensko,
zbohom a navždy.