Intro
V máji sme sa ja a kamarát dozvedeli z internetu, že dňa 11.6.2022 sa bude v Šamoríne konať akcia honosne pomenovaná PUNK ROCK FEST vol. II. za účasti viacerých kapiel, ale predovšetkým nami obľúbeného Iné Kafé a taktiež bratislavskej klasiky Zóna A. Vzhľadom na to, že sme to mali veľmi blízko, tak sme sa rozhodli tohto podujatia zúčastniť a neprozreteľne sme si nepreverovali žiadne ďalšie podrobnosti ohľadne danej akcie.
Koncert
Príchod do areálu konania koncertu, konkrétne amfiteátra v mestskom parku Pomlé, bol pomerne rozpačitý. Prišli sme v čase približne o 19:30, kedy už mal byť festival v plnom prúde, ale množstvo ľudí tomu vôbec nezodpovedalo. V podstate sme nikoho pri vstupe do areálu nevideli. Na ceste k amfiteátru stál stôl, kde sme boli vyzvaný kúpiť si lístok. Čo nás prekvapilo bola cena 25€ za jeden lístok. Chvíľu sme aj zvažovali, či sa nám to oplatí, ale v dobrej nálade, s obligátnym posťažovaním si na infláciu, sme vstupné zaplatili. Tu musím podotknúť, že pri vstupe nebola absolútne žiadna osobná prehliadka na prítomnosť zbraní.
V samotnom amfiteátri už bolo odhadom 150 ľudí a koncert naozaj prebiehal, takže sme sa vybrali zakúpiť si občerstvenie. Čakalo nás však prekvapenie, keďže sa nedalo platiť peniazmi, ale bolo potrebné si zakúpiť akési poukážky v hodnote 1,80€ za kus a až s tými sa dalo občerstvenie zaplatiť. Jedná sa o riešenie realizované na niektorých veľkých festivaloch, ktorého osobne nie som zástancom. A už vôbec nie na jednodňovej akcii s účasťou niekoľko stoviek, či skôr desiatok ľudí. Každopádne sa tu prejavila osobnostná črta vlastná veľa ľuďom a to, že keď pre nejakú vec vynaložia veľa úsilia, tak im už nedá v nej nepokračovať. Tak sme si teda zakúpili poukážky, občerstvenie a začali sa venovať tomu, kvôli čomu sme prišli, teda počúvaniu hudobnej produkcie.
Stihli sme jedného predskokana a keďže všetko prebiehalo pomerne hladko, tak sme aj zabudli na problémy a jednoducho si užívali hudbu. Občas sme si všimli, že zloženie návštevníkov koncertu nezodpovedalo tomu, že malo jednať o punkový koncert. Žiadne divoké účesy, bagandže ani kožené bundy. Taktiež sme nikde nevideli ochrankárov bežných na takýchto podujatiach.
Po koncerte posledného predskokana sa začal koncert kapely Zóna A. Určite sa v komentároch k článku objavia poznámky k tejto kapele, predovšetkým k jej spevákovi a jeho politickým názorom. Samozrejme týchto extrémistických názorov som si bol vedomý, ale zastávam postoj, že nie je vhodné odsudzovať hudbu kvôli negatívnym názorom na jej autora. Väčšina interpretov a autorov hudobnej produkcie je už z povahy veci zvláštna, respektíve nespĺňa kritériá toho, čo spoločnosť považuje za normu. Je to tak aj dobre, keďže práve táto inakosť a vytŕčanie z radu, ide ruku v ruke s kreativitou potrebnou na vytváranie a hranie kvalitnej hudby. Samozrejme by som nikdy nešiel na koncert kapely, ktorej hudba je zameraná z väčšej časti na propagáciu extrémizmu, ale Zóna A je predsa len klasika, ktorej prínos pre slovenský punk uznávajú aj silno antifašistické kapely.
Všetky udalosti pre ktoré píšem tento blog sa odohrali počas koncertu Zóny A v rozmedzí 5 až 10 minút. Priamo pred pódiom som bol napadnutý skupinou cca desiatich útočníkov, ktorí boli podľa výzoru a správania extrémisti. Najprv mňa a mojich kamarátov začali ohrozovať vyhrážkami a sácaním. Požadovali, aby som si dal dole antifašistickú nášivku, ktorú som mal pripnutú na bunde. Po tom, čo som odmietol, tak začali byť agresívni ešte vo väčšej miere a fyzicky ma napadali. Vzhľadom na ich jasnú presilu som opustil priestor pod pódiom v záujme mojej bezpečnosti a bezpečnosti mojich kamarátov. Za celý čas to neriešil žiadny organizátor, respektíve ochrankár a pritom sa to celé dialo kúsok od pódia a počas trvania incidentu sa v niekoľko metrovom okruhu úplne zastavila zábava. Z daného priestoru sa všetko, čo obrazne povedané nemalo holú hlavu, tri promile alebo odpor voči náckom, radšej vzdialilo do bezpečnej vzdialenosti. Po tom, čo som sa začal vzďaľovať od pódia, ma dokonca jeden z útočníkov začal prenasledovať.
Prvé čo ma napadlo, bolo vyhľadať ochrankárov. Na 2 „strážcov bezpečnosti“ som narazil až v priestore nad amfiteátrom, kde som ich oslovil a vysvetlil, čo sa stalo. Namiesto toho, aby vec riešili a zabezpečili, aby som si mohol koncert v bezpečí dopozerať, tak mi povedali, že by som si mal dať antifašistickú nášivku dole. Keďže už sa blížili viacerí útočníci, tak som spolu s kamarátom priestor konania koncertu opustil a to z obavy o svoju bezpečnosť. Posledné čo sme na mieste videli bolo, že útočníci sa rozprávajú s ochrankármi.
Takto sa teda pre nás skončil koncert, na ktorý sme si zaplatili pomerne drahé vstupné a v priebehu ktorého sme nijakým spôsobom neporušovali žiadne zákony ani pravidlá správania bežné na tomto type podujatia. Je mi jasné, že nie je v moci žiadneho organizátora zabrániť všetkým možným konfliktom medzi účastníkmi, ale v prípade PUNK ROCK FESTu vol. II. nebola bezpečnosť zabezpečená vôbec. Na vstupe neboli žiadne osobné prehliadky, čiže ktokoľvek si mohol na koncert zobrať zbraň. 10 minútový slovný a hlavne fyzický konflikt, priamo v priestore pri pódiu, v čase koncertu jednej z hlavných kapiel, nebol absolútne riešený zo strany organizátorov a to sa do neho zapojilo minimálne 10 ľudí. A ani po mojej žiadosti, aby si ochrankári robili svoju prácu, mi nebolo z ich strany zabezpečené v bezpečí dopozerať koncert, na ktorý som si riadne zaplatil vstupné.
Prídavok
Po konaní koncertu som kontaktoval organizátorov koncertu a to formou e-mailu na adresu, ktorú mali uvedenú na facebookovej stránke podujatia. V danom maily som popísal celý incident a požiadal som ich o refundáciu vstupného a poukážok na občerstvenie, ktoré som nemohol z obavy o svoju bezpečnosť využiť. Celkovo sa jednalo o 41,20€.
Odpoveď na mail mi ani po týždni neprišla a preto som poslal ešte jeden mail s urgenciou o odpoveď. Následne mi bol zo strany organizátorov poslaný mail, kde ma síce uistili, že vec sa prešetruje, ale taktiež mi až dva krát v maily napísali, že to ja som provokoval svedkov vrátane SBS. To síce nie je pravda, ale aj keby bola, tak nepredpokladám, že to zakladá právo kohokoľvek na fyzický útok na moju osobu.
Každopádne som im teda rovnako ako v pôvodnom maily, teda veľmi slušne, napísal, že na svojej žiadosti o refundáciu trvám. Taktiež som im napísal, že ak by potrebovali z mojej strany akékoľvek ďalšie informácie, tak nech sa ozvú. Vzhľadom na to, že som nechcel danej veci venovať viac času, ako bolo potrebné, tak som do mailu dokonca uviedol, že refundáciou sa pre mňa celá záležitosť končí. Jednoducho povedané som im napísal, že ak mi vrátia peniaze za služby a tovary, ktoré mi nedodali (koncert a občerstvenie), tak vec bude z mojej strany považovaná za vyriešenú.
Odpoveď bola opäť v podobnom duchu ako predtým, dokonca sa mi vyhrážali tým, že kvôli danej veci môžem mať problémy s políciou. Dostalo ma tvrdenie, že symboly, ktoré som mal na sebe, mohli v niektorých návštevníkoch vyvolať agresivitu. Vtedy som už začal mať podozrenie, že niečo je v celej veci zvláštne. Z mojej strany sa predsa jednalo o normálnu reklamáciu, ktorú by štandardná firma vybavila v priebehu pár dní, schválením alebo neschválením žiadosti o refundáciu.
Pochybenie nekvalifikovaného organizátora alebo je vo veci niečo viac?
Zistenia ku ktorým som sa dopátral hlbším prieskumom ma šokovali a dali vec do celkom inej perspektívy. Samozrejme som si o podujatí a jeho organizátoroch našiel oveľa viac informácií, ale uvádzam len relevantné k téme článku a k veci ako takej.
Podujatie bolo 2. ročníkom, pričom 1. ročník sa konal v obci Malinovo, kde sa malo pôvodne konať aj tohtoročné podujatie. Organizátorom koncertu podľa facebookovej stránky boli Pörsök Tomi a Michal Grof. Vyhľadávaním v zmluvách mesta Šamorín som zistil, že oficiálnym (de iure) organizátorom bola spoločnosť Quarat s. r. o., ktorej štatutárom je pán Pörsök. Zmluva bola uzavretá 3.6.2022, čiže 8 dní pred koncertom.
V zmluve sa výslovne píše, že organizátor je povinný zabezpečiť bezpečnosť počas trvania podujatia, otázne teda je, či bola zo strany mesta Šamorín vykonaná kontrola dodržiavania tohto ustanovenia zmluvy, alebo vôbec akéhokoľvek ustanovenia danej zmluvy. Je samozrejme možné, že tomu tak bolo, ale osobne pochybujem, keďže som za posledné mesiace nezachytil žiadnu správu v médiách, kde by Mesto Šamorín riešilo problémy s daným podujatím.
Pán Pörsök je podnikateľ z Veľkej Paky, ktorý má podľa verejne prístupných informácií veľkú časť aktivít v rámci Bratislavy. To by vysvetľovalo aj jeho prepojenie s druhým organizátorom a celkovo príčinu prečo organizuje koncert bratislavských kapiel, aj keď to samozrejme môže mať aj iné vysvetlenie. Viaceré indície nasvedčujú tomu, že to práve on mi odpisoval na moju žiadosť, aj keď ani k jednému mailu nebol pripojený podpis. Pre úplnosť uvádzam, že ja som každý mail podpísal svojím menom.
Druhý organizátor je istý Michal Grof (Michal Gróf) o ktorom je možné si dohľadať viacero informácií, ale dlho som si nad ním lámal hlavu, keďže nijakým spôsobom mi neprišiel ako možný organizátor „punkového“ koncertu. Až po čase som sa dopátral k tomu, že p. Gróf pravdepodobne prešiel zmenou mena. Ak by tomu tak nebolo a jedná sa o inú osobu, než o ktorej budú nasledujúce riadky, tak sa pánovi Grófovi vopred ospravedlňujem.
P. Gróf sa totiž pred zmenou mena volal Michal Dragúň, v neonacistických a fanúšikovských (rozumej chuligánskych) kruhoch známy pod prezývkou Pavúk. Práve v osobe p. Dragúňa je možné hľadať spojivo, ktoré dáva celej veci logiku a prepojuje zdanlivo nevinný koncert s bratislavskou neonacistickou scénou. P. Dragúň je totiž bývalý spevák kapiel Ancestors a W.R.E. – White Resistance Engerau a bývalý člen koncertnej zostavy asi najznámejšej slovenskej neonacistickej kapely Juden Mord. Naviac spieval a hral na gitare v kapele Cobweb (v preklade Pavučina), známou aj pod názvom Belasá Šľachta, teda aspoň podľa ich vlastného opisu na internete. To by vysvetľovalo prečo mali viacerí návštevníci koncertu vzhľadovo bližšie k futbalovým chuligánom ako punkáčom.
Po zistení uvedených informácií som napísal organizátorom oficiálnejší e-mail, už aj s odvolaním sa na konkrétne ustanovenia zmluvy medzi nimi a Mestom Šamorín. Bolo to 13.7.2022 a odvtedy sa mi už neozvali.
Ako to mohlo byť (ale nemuselo)
V krátkosti uvádzam verziu udalostí, ktorú vidím ako pravdepodobnú. Samozrejme jedná sa len o úvahu, ktorá nemusí byť pravdivá vôbec alebo iba z časti. P. Pörsök, ktorý je znalý miestnych pomerov na Žitnom ostrove a je štatutárom vhodnej právnickej osoby a p. Gróf, pôvodným menom Dragúň, neonacista a chuligán, si povedali, že zorganizovať koncert, kde by sa chalani mohli mimo sezóny zabaviť, by mohol byť dobrý nápad.
Mesto Šamorín im k tomu poskytlo priestor, pozvanie prijala samozrejme stálica pochybných bratislavských kruhov Zóna A a prekvapivo aj Iné Kafé. So zabezpečením koncertu z organizačnej stránky si veľa starostí nedali, ale hlavne že dorazili chalani, niektorí aj s rodinami. Zatiaľ všetko v pohode, ale zrazu sa zjaví na ich „punkovom“ koncerte chlap, čo vyzerá, že je naozaj punkáč.
Začne hrať Zóna A, rodiny sú pomaly na odchode, promile stúpa a chlapci, či skôr chlapi si chcú zaspomínať na staré alebo možno aj menej staré časy. Tak sa v „miernej“ presile pustia do toho a očividne chcú vyvolať bitku. To sa síce nepodarí, ale aspoň, že punkáč bol aj s pomocou SBS z koncertu vyhnaný. Všetko dopadlo ako malo, možno škoda, že nepadlo pár úderov, ale pije sa aj tak do rána.
Keď sa punkáč ozve, že by chcel nejakú smiešnu refundáciu, tak to najprv nestojí ani za odpoveď, potom ho trocha postrašíme políciou a keď sa začne odvolávať na oficiálne právne dokumenty, tak už sa mu radšej neozveme a snáď sa kvôli 41,20€ nebude púšťať do nejakých právnych krokov.
V poslednom bode mali v podstate pravdu, keďže sa jedná o čiastku, ktorá mi nie je hodná toho, aby som do veci vkladal nejaké enormné úsilie, nebodaj do toho investoval nejaké prostriedky. Principiálne mi to ale nedá a preto aj píšem tento blog.
Kto za to môže a čo môžeme robiť, aby sa to nezopakovalo?
Jasným vinníkom celej udalosti sú organizátori podujatia PUNK ROCK FEST vol. II. Na podujatí absolútne nezabezpečili bezpečnosť. Na tom, že sa to skončilo iba materiálnou škodou a nie ujmou na zdraví, nemajú žiadnu zásluhu. Následne sa k veci nepostavili čelom, ale napriek svojej neschopnosti, neboli ochotní riešiť ani obyčajné vrátenie vstupného. Či už bolo príčinou ich neochoty neuvedomenie si pochybenia, alebo schvaľovanie fyzického útoku na návštevníkov ich vlastného podujatia, nechám na Vašom posúdení.
Pochybenie vidím aj u Mesta Šamorín. Určite nie je možné, aby akékoľvek mesto na 100% eliminovalo všetky riziká násilnej a extrémistickej kriminality, ale k prenajatiu priestoru na konanie pomerne veľkého podujatia, by malo predchádzať aspoň zbežné preverenie toho, či je organizátor schopný podujatie zorganizovať. A to spoločnosť, ktorá za posledné 3 roky mala tržby len z predaja tovaru, čiže nie z organizácie koncertov, určite nie je. Potom to môže dopadnúť tak, že priamo v Meste, kde v pokoji vedľa seba žijú Slováci a Maďari, koná podujatie so značne extrémistickým pozadím a to navyše slovenským, pričom samospráva je pevne v rukách maďarských strán.
Iba na okraj spomeniem kapelu Iné Kafé, ktorá by si mohla dať viac záležať na výbere miest, kde koncertuje. Je to skôr odporúčanie do budúcnosti, lebo aj takéto incidenty môžu poškodiť dobré meno kapely, ktorá s tým pravdepodobne nič nemala spoločné.
Organizátori by do budúcnosti mali nieže zvážiť, ale rovno zavrhnúť myšlienku organizovania akéhokoľvek podujatia. Buď sú absolútny amatéri, ktorí nevedia zabezpečiť bezpečnosť a tolerujú extrémizmus, alebo sú spomínané veci pre nich relevantnou súčasťou „punkového“ koncertu. Jedno horšie ako druhé.
Mesto Šamorín a vlastne všetky samosprávy by mali zvážiť prenájom svojho majetku na organizovanie zárobkových činností, ak nemajú schopnosť vopred si overiť prípadné riziká alebo na mieste skontrolovať, či sú naplnené zmluvné podmienky. Naschvál uvádzam takúto formuláciu, keďže extrémizmus a násilie sa môžu objaviť kdekoľvek, akurát na dobre pripravenom podujatí by pravdepodobne bol pomerne rýchlo nastolený poriadok.
Hudobné kapely by mali zvážiť koncertovanie so Zónou A. Riziko, že sa na koncerte objavia skupiny agresívnych radikálov, je z roka na rok vyššie. A to je riziko nielen fyzické, ale aj reputačné. Fanúšikovia tvrdej hudby, ktorí nepodporujú extrémizmus, by sa mali koncertom Zóny A taktiež vyhnúť.
Široká verejnosť si môže z danej udalosti zobrať ponaučenie, že násilný extrémizmus nie je vecou rokov minulých. Najviditeľnejšia je samozrejme politická rovina v parlamente, ale náckovia naďalej reálne žijú medzi nami. Na elimináciu politického extrémizmu sú tu voľby, ale na elimináciu extrémizmu v bežnom živote je potrebné podnikať reálne kroky každý deň.
Nemusia to byť kroky aktívne, niekedy stačí aj niečo neurobiť. Napríklad nepridávať sa k rasistickému odsudzovaniu kohokoľvek v krčme alebo v práci. Prípadne sa vyhýbať kolegovi s tričkom Thor Steinar. Jednoducho je potrebné ukázať, že extrémizmus je vybočením zo spoločenskej normy a jedná sa o niečo odsúdeniahodné, čo v spoločnosti nemá miesto. Spoliehať sa na politikov a políciu je nielen naivné, ale môže to viesť k ohrozeniu našich slobôd. Za dôležitejšie považujem neživiť, priamo ani nepriamo, nálady vo svojom okolí, ktoré sú podhubím pre extrémizmus a ktoré sa skôr či neskôr prejavia agresivitou a násilím. Agresivita a násilie sú totiž prejavy, ktoré sa u extrémistov zákonite časom prejavia, tak ako to bolo aj v mnou zažitom a opísanom príbehu.
