Extrémizmus je jeden z najaktuálnejších problémov súčasných demokracií. Riešia ho rôzne s lepšími či horšími výsledkami. Niekde ho zakazujú(alebo sa o to pokúšajú:) a niekde ho berú ako súčasť politického spektra. Napríklad v Nemecku sú na extrémizmus obzvlášť háklivý, čo je vzhľadom na ich históriu pochopiteľné. Naopak v USA kde sa presadzuje sloboda nad všetko je človek s tetovaním hákového kríža na hrudi bežný. Ťažko povedať čo je lepšie, obidva systémy majú svoje chyby. Napríklad v Európe zakazujú gardy a pospolitosti naďalej fungujú nacionalistické strany schovávajúce svoje xenofóbne názory do uhladených kritík a diskriminačných zákonov(Skutočné názory nacionalistov sú ale prezentované v krčmách v okolí Bratislavy a hlavne Žiliny istým vulgárnym poslancom:).Tiež ma zaráža, že zákazy sa netýkajú aj komunistických strán, ktoré nie sú o nič lepšie ako nacionalistické. Zákazy však vydáva parlament teda vlastne politické strany z čoho vyplýva, že za bojom proti extrémizmu sa môže skrývať obyčajné odstraňovanie konkurentov. Absolútna sloboda tiež nie je riešenie keďže môže viesť k anarchii a nekontrolovateľnému násiliu.
Potom je tu trh. Slobodný trh je jeden z najhlavnejších pilierov demokracie. Aj tu je však problém, aký slobodný má byť trh. Či má štát nechať neviditeľnú a spravodlivú ruku trhu aby samovoľne rozhodovala o všetkom alebo má sem-tam nenápadne postrčiť trhové mechanizmy aby systém lepšie fungoval. Obe možnosti majú svoje výhody aj nevýhody. Pri absolútnej voľnosti trhu síce ekonomika rýchlo rastie, ale po istom čase sa ocitá v krízy ako sa to už neraz stalo v priebehu dejín. Pri štátom riadenom trhu je tu riziko, že pod zámienkou pomoci menej majetným občanom vlastne trh ovládne malá skupina ľudí čo dáva priestor korupcii a likviduje to konkurenčný boj.
Toto boli iba dva príklady na to, že zistiť presnú hranicu demokracie a slobody aby fungovala a aby sa z nej nestala diktatúra je veľmi ťažká úloha. Myslím si, že sa to ani nedá. A preto sú v dnešnej dobe veľmi dôležité nezávislé a objektívne média, nezávislá polícia, ale predovšetkým uvedomelosť občanov, ktorí sa spoja a budú sa domáhať svojich práv všetkými možnými prostriedkami. Ľudia by si mali uvedomiť, že spoločne môžu robiť veľké veci. Ani tá najkrutejšia mafia, najskorumpovanejšia vláda a polícia nemôžu vzdorovať spoločnému úsiliu uvedomelých občanov. A preto dúfam, že ubudne krčmových pavúkov ktorí sa na všetko sťažujú a pribudne inteligentných občanov, ktorí si vážia slobodu a ochraňujú ju.