Aj keď sa nechcem moc vracať do minulosti, tak mi nedá nespomenúť príčinu súčasnej dlhovej krízy. Sú to hlavne sociálne štáty, ktoré si na svoje každodenné výdavky požičiavali obrovské množstvá peňazí. Samozrejme pre politikov to bolo dlho výhodné keďže viac sociálnych istôt znamenalo viac hlasov vo voľbách a financovanie dlhu nebolo vďaka rastúcim ekonomikám a klesajúcim úrokom na dlhopisových trhoch problematické. Lenže prišla kríza a s ňou spojený pokles príjmov. K tomu sa pridala potreba(niekedy zbytočná) zachraňovať nezodpovedné banky zo štátnych peňazí. Poslednou kvapkou bola hlúposť niektorých politikov, ktorý zbytočne zvýšili výdavky s plánom, že zvýšia agregátny dopyt a tým zdvihnú celú ekonomiku.
Všetky tieto faktory sa nabalili a v súčasnosti tu máme najväčšiu dlhovú krízu od 2. svetovej vojny. Je naivné predpokladať, že peniaze ECB zachránia všetkých. Môžu síce napumpovať do obehu ďalšie miliardy, ale tým akurát zvýšia infláciu, zhoršia životnú úroveň všetkých ľudí v eurozóne a oddialia problémy o pár rokov či skôr mesiacov. Možno by sa toto riešenie alebo aj iné povrchné riešenie dalo použiť ešte pár krát lenže pre európskych politikov vznikol veľký problém. Vážnosť situácie si naplno uvedomili už aj trhy.
Aby som sa vrátil k hlavnej myšlienke pokúsim sa odpovedať na otázku ktorá krajina vlastne padne? Grécko už ani nerátam lebo Grécko už padlo, aj keď sa to každý snaží nazvať ináč ako bankrotom(česť výnimkám/Radičovej). Hovorí sa tomu riadený bankrot, ale v podstate každý bankrot je istou formou riadený. Teraz už len nastal čas na predávanie majetku firmy/štátu. A tak si myslím, že sa to skončí všade. Po nekonečných rokovaniach nakoniec všetky štáty PIIGS proste riadene z bankrotujú a masovou privatizáciou sa vráti investorom časť ich peňazí. V súčasnosti nevidím iné východisko.
P.S.: Rozhodol som sa do svojho blogu zaviesť trocha pravidelnosti a tak sa pokúsim každý týždeň napísať nový článok. Na budúci týždeň o tom, ako bude/by mal vyzerať svet po dlhovej kríze.
