Prvou je nadávanie na cigánov(slovo róm som ešte východniara povedať nepočul) a druhou je nadávanie na chudobu. Ani jedna z týchto vecí ma samozrejme neprekvapila, ale predsa mi nedalo a začal som o tom rozmýšľať.
Prečo mladý človek, ktorý študuje na univerzite a pred sebou má pravdepodobne produktívny život, stále len nadáva? A odpoveď sa mi úplne jasne vynorila v hlave. Ľudia sú leniví. A platí to či v Bratislave, na východe, proste všade.
Neviem či to je pozostatok socializmu alebo mentalita ľudí, ale väčšina ľudí sa vôbec nezaujíma o príčiny vecí a o to ako ich zmeniť. Skôr ich zaujíma to, kto za to môže a na koho môžeme nadávať. Ja chápem, že každý má nejaké problémy a že občas si aj zanadávať treba, ale preboha, však keď sa mi niečo nepáči, tak sa zdvihnem a urobím to.
Úplne malicherný príklad. Na jeseň sa mi sťažoval kolega, že okolo celého paneláka majú popadané lístie a nedá sa tam chodiť. Za vinníkov označil primátora, starostu, vládu... Dal som mu nevinnú otázku. A prečo to neurobíš ty? Zarazil sa a začal mi vymenúvať všetky dôvody prečo to on nemôže urobiť. V skutočnosti ten dôvod bol len jeden a to lenivosť.
Je to teda všetko také zlé? Nie je. Existuje totiž veľa ľudí, ktorý leniví nie sú. Sú to ľudia, ktorý sana rozdiel od väčšiny snažia vytvoriť lepší svet a nezvaľujú vinu automaticky na niekoho iného. Stačí si len uvedomiť, že aj ja som ten kvôli ktorému sa veci majú tak zle, že na ne nadávam.
Hovorí sa, že dneska Vám nikto nič zadarmo nedá. A tak to má byť. Všetko čo dostaneme zadarmo si nevážime. Ale ak priložíme ruku k dielu tak automaticky získavame k veci rešpekt, vzťah. Skúste si aspoň raz povedať, že vy sami ste zodpovedný za svoj život a získate motiváciu meniť veci k lepšiemu.
P.S.: Nič proti východniarom nemám, sú to super ľudia, poslúžili mi len ako príklad.
