Prečo vlastne dávame výpoveď? Dôvodov je vždy niekoľko a u každého je minimálne jeden, ktorý najviac zaváži. Najčastejšie je to však: - Mzda ( pocit nedocenenia, neocenenia, neprehodnotenie platu po určitej dobe, prípadne nedotiahnutie zvýšenia do konca, pripadne nesplnený sľub resp. dohoda ohľadom mzdy ... ) - Atmosféra ( dusno, sexuálne obťažovanie, vzťah ku kolegom a nadriadému ... ) - Firemná kultúra ( existujúca prípadne neexistujúca, budujúca sa, stotožnenie prípadne nestotožnenie sa s ňou ) - Možnosti rozvoja ( profesne či karierne ) - Pracovné podmienky ( pracovné prostredie, pracovné pomôcky, ergonomia ...) - Identifikácia s úlohami, právomocami a zodpovednosťami ( zvládanie záťažových situácií ... ) Dať výpoveď sa zdá jednoduché. Stačí papier, pero alebo PC a tlačiareň. Poznať aspoń zbežne Zákonník práce. Podpis a dátum. A ide sa na to. Čo prechádza v hlave človeku,ktorý dáva výpoveď? Je to však vždy individuálne. Niekedy to nadriadený tuší, inokedy je to pre neho šok. Proste s tým nerátal, ani by ho to nenapadlo. Niekedy to vedia kolegovia a taktne to nadriadenému naznačia ( teda v dobrom ), a niekedy sa tvária že sa ich to netýka, a podstate nevedia čo majú robiť a ako sa správať. Prežívajú to. Povedať? Nepovedať? Je to ako z neverou. Majú právo zasiahnuť? Zmení sa tým niečo. Ja sama som zažila v súvislosti s výpoveďou reakciu šok a slzy v očiach nadriadeného. A bolo to úprimné. Nikdy to nebude ľahké, no ak ste sa už rozhodli ...hold konajte. Držím palce.
