Medzi klasiku, ktorú si vždy rada pozriem patrí ďaľší film režiséra Juraja Jakubisku - Perinbaba. Najradšej mám pasáž kedy hlavný hrdina Jakub vylezie na vežičku a naskytne sa mu úchvatný pohľad na vrcholy hôr, umocnený dramatickým efektom hudby. Sú to chvíľe kedy si uvedomujem malosť nášho bytia ...
STV opäť prišlo so starou dobrou klasikou - Tisícročná včela. Tento film si nikdy nenechám ujsť a i keď mám možnosť mať ho na dvd, viem, že to nebude už ono. Akonáhle ho budem totiž mať k dispozícii, už nebude taký vzácny, jedinečný, už nebudem mať tie zimomriavky ktoré mám pri počutí týchto piesní od Petra Hapku a pozeraní hereckých výkonov pánov hercov - Jozefa Kronera, Štefana Kvietika, Michala Dočolomanského a iných.
Keď sme v lete menili staré rýny na dome, vybrala sa Lilina na prieskum ...
Vždy keď pozerám tento záznam s maličkou Lilinou, mám taký prijemný hrejivý pocit pri srdiečku. Viem, že sme urobili dobre keď sme si ju nechali. Pomohla nám zaplniť naše prázdne miesto ... A i keď boli tieto Vianoce skutočne prekrásne, už sa neviem dočkať jari a prebúdzaniu sa prírody zo zimného spánku, štebotaniu vtáčikov a všetkému čo k tomu patrí.
Dá sa to rôzne. Odborníci tomu hovoria psychohygiena, a ja ventilovanie. Objavila som ju nedávno v obchode s hračkami. Odkedy ju mám položenú na pracovnom stole, je k dispozícii každému čo cíti potrebu ju stlačiť. Nenamieta, neplače, nekričí a pritom sa je krásne lesknú oči. Hlavne keď ju stlačíte pod krkom ...
Naša Lilina máš už pomaly štyri mesiace. Niekto nepochopí prečo sa tešíme z takých maličkostí ako je obyčajná mačka ... Pre nás je však Lilina tým najlepším liekom na boľavú dušičku ...
Moje najobľúbenejšie fotky z domácej dielne ...
Od kedy som sa určitým činom http://www.mojasvadba.sk premenovala z Kamenská, na Torzewská, všetci majú s týmto novým priezviskom problém. Dokonca moja sestra ma minule nazvala Touževská. Moje nové priezvisko nevie nikto vysloviť ... Je vtipné počúvať tú výslovnosť a lámanie jazykov, hlavne v telefóne kde všetko znie foteticky inak ako naživo. Pravidelne, denne počúvam: Ako? Môžete mi to ešte raz zopakovať Môžete mi to vyhláskovať
Mačky som nikdy nemusela. Vždy som si pri slove mačka predstavila malé ostré pazúriky zatlačené v mojej pokožke, a hlavne pouličné potvory neidentifikovateľnej farby, niekedy i tvaru ktoré chodia po našich cestách, chodníkoch, strechách, prípadne i tie čo spia na cestách. Pred štyrmi mesiacmi však sestrin pes našiel novorodenca mačky - krpca ktorý by zjavne bez našej pomoci neprežil. Mačacia matka ju totiž opustila.
Nedávno som dostala mailom tento text. Pomohol mi na chvíľu sa znovu zamysliet nad hodnotami života ... "Keď maminka jedného večera chystala večeru, prišiel za ňou do kuchyne, jedenásťročný syn s lístkom v ruke. S podivne strohým výrazom jej ho podal.
Približne pred pol rokom som poslala námet do Rádia Regina, relácie Bakalári. Kto reláciu nepozná, jedná sa o dramatizované príbehy zo skutočného života z listov poslucháčov. Konkrétne, Skutočný príbeh, ktorý si môžete prečítať na blogu Prvý pokus. Pred polrokom reagovali na môj námet odmietavo, no a nedávno prišlo prekvapenie formou mailu ...
Každý kto pracuje alebo pracoval v HR resp. v oblasti náboru a výberu zamestnancov, vie povedať aké zážitky a rôzne zaujímavé, inovatívne či vtipné životopisy, mu prešli rukou. Mne sa nedávno dostala do rúk žiadosť o prijatie do zamestnania a životopis na vedúcu funkciu. Pri čítaní niektorých riadkov však neviem či sa mám smiať či plakať. Ale ,.... zaujal. Veď, posúďte sami.
Dať výpoveď v zamestnaní nie je v akejkoľvek situácii jednoduché. Je jedno či máte novú prácu alebo nie. Zvykli ste si na firmu, na kolegov, na nadriadených a zrazu máte odísť? Stáva sa, že do poslednej chvíľe posudzujete či robíte správne a je Vám to v podstate ľúto. Bije sa vo Vás racio a emotívno. Ľudia majú tendenciu veriť že , nabudúce to výjde. Tá nová práca bude lepšia, tam budem spokojný. Nik nevie čo bude a nebude. To aké to bude ovplyvníme vo veľkej miere my sami.
Poznáte ich. Pozná ich snáď každý z nás. Manažéri.... Niekomu nadriadení, niekomu podriadení a inému kolegovia. Čo k tomu dodať? Aký by mal byť moderný manažér? Aký by mal byť manažér - nadriadený? Ťažká otázka a ešte ťažšia odpoveď. Existujú vôvec nejaké pravidlá aký by mal byť, lebo si ich vytvárame sami z ohľadom na kultúru tej ktorej spoločnosti či krajiny? Ono je to asi ako s krásou. Aj tá je relatívna. To čo je krásne pre jedného nemusí byť pre druhého. To čo je sympatické a imponuje jednému môže druhý pokladať za detinské a hlúpe. Aká vlastnosť je blízka jednému neplatí na iného.
Tak znie logo cestovnej kancelárie Koala Tours. Čo však v našom prípade zostalo snom a čo sa stalo skutočnosťou?
Kupila som si nové autíčko...titítko ak chcete...alebo Fiat 126p. Stálo ma 6500 Sk. Je to veľa...je to málo?Neviem. Švagor mi povedal, že je to vražda ...počula som už aj teóriu že sa jedná o poštovú schránku a nie o auto. A teda, že od auta to má ďaľeko. Môj muž tvrdí, že je to kosačka.Ja ho však zbožňujem...je to moja láska, alebo milášik ak chcete. A do titítka sa zmestí takmer všetko...moja maličkosť, moja kabelka ( tá veľká, čo som si kúpila po mojom chaotickom výstupe z autobusu sad - skutočný príbeh, pre tých čo nie sú v obraze ), lekárnička, lano, trojuholník...nákup...a moje sny.
Vždy som si vravela že nie som fatalista ale realista. Vecí sa nedejú sami od seba, že náš osud nám nie je daný.Život predsa žijeme sami a v konečnom dôsledku sme zaň do určitej miery aj zodpovedný a môžeme ho ovplyvniť. Veď máme slobodnú vôľu a hlavne rozum, zdravé uvažovanie ktoré nás odlišuje od iných tvorov.
