Slovenská pobočka najväčšej svetovej organizácie pre boj za viac transparentnosti a menej korupcie.Sledujte nás na Facebooku: Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pred rokom o tomto čase už bežala prezidentská kampaň v plnom prúde. No až teraz si na základe nových údajov od ministerstva financií, ktoré financovanie kampane dozorovalo, môžeme urobiť lepšie závery o tom, kto sa v kampani ako správal.
Len málokde si po voľbách dovolili také okaté stranícke nominácie ako v banskobystrickej župe, ľudia z drobnej a extrémistickej strany ĽSNS sa dostávajú aj k župným zákazkám.
V Transparency sme už viackrát ukazovali na riziká závislosti médií od politikov. Milióny eur ročne tečú na inzerciu, často platené z EÚ fondov, a pri troche snahy sa dajú nasmerovať tým správnym smerom. V TA3 či Pravde na nástupe druhej vlády Roberta Fica celkom dobre zarobili, ako sme ukázali v analýze v roku 2013.
Nielen štát, ale čoraz častejšie aj štátne či mestské firmy poskytujú nemalé finančné dary rôznym subjektom. V minulosti vyplávalo na povrch niekoľko škandálov súvisiacich s podivuhodným obdarovaním. Štátna bratislavská tepláreň pred šiestimi rokmi darovala stotisíc korún plastickému chirurgovi Pavlovi Brychtovi, štátna prenosová sústava SEPS podporila 15 tisíc eurami aj Hrušovany, odkiaľ pochádza premiér Robert Fico. Ďalších 15 tisíc bolo darované obci Veľké Dvorany, kde žije premiérova mama.
Na Slovensku máme samých skvelých dodávateľov v štátnych tendroch. Aspoň podľa známok, ktoré minulý rok začali podľa zákona zverejňovať štátne inštitúcie ako súčasť hodnotenia práce víťazov vo verejných obstarávaniach. Z viac ako 1100 nami skontrolovaných tendrov od 30 najväčších obstarávateľov len v 4 percentách prípadov dostali dodávatelia za kvalitu plnenia známku nižšou ako maximum sto bodov. Vyše polovica zo zostávajúcich 4% sú známky nad 90.
Súdnictvo je dlhodobo verejnosťou považované za zlé, pomalé a skorumpované. Dôvodov tohto stavu je viacero, jedným z nich však celkom určite sú aj individuálne pochybenia sudcov. Na Slovensku ich v súčasnosti pôsobí 1359 a paušalizujúce vyjadrenia neupriamujú pozornosť na skutočné problémy. Preto je potrebné zamerať sa na výkony konkrétnych sudcov, porovnať ich s ich kolegami a identifikovať tých pár, ktorí majú najväčšie problémy zvládať svoju prácu rýchlo a kvalitne.
Pri predloženom vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má za cieľ obmedziť účasť schránkových firiem z daňových rajov do slovenských tendrov, zaráža neprítomnosť akejkoľvek analýzy, o aký veľký problém vlastne ide. Pritom obstarávatelia musia povinne nahlasovať množstvo dát už teraz, a v kombinácii s obchodným registrom sa dá o víťazoch tendrov mnoho zistiť.
Nemocnica sv. Lukáša v Galante vlastnená trnavskou župou patrí k piatim nemocniciam na Slovensku s najmenšou spokojnosťou pacienta. Úmrtnosť pacientov je v nej o 40% vyššia ako je slovenský priemer. Prichádzajúci pacienti majú dvakrát takú pravdepodobnosť, že eventuálne budú presunutí na intenzívnu starostlivosť.
“V § 19 ods. 4 druhej vete sa za slovo „nasledujúcimi“ vkladá slovo „jednotlivými“ a za slovo „od“ sa vkladá slovo „každého“.” Toľko len jedna z desiatok podobne znejúcich zmien v novele zákona o finančnom dohľade, o ktorej dnes a
Dnes už bývala ministerka zdravotníctva, Zuzana Zvolenská, sa rozhodla na konci roka 2012 zvýšiť kontrolu nákupov nemocníc. Vydala príkaz, ktorý mal klepnúť po prstoch nehospodárnym štátnym nemocniciam ešte vo fáze prípravy tendrov. Veľké nákupy malo odklepnúť a skontrolovať priamo ministerstvo. Dobrý zámer, ale ako aj súčasná kauza z Piešťan ukazuje, realizácia bola zjavne amatérska.
V posledných mesiacoch sa toho v našom súdnictve veľa udialo. Atmosféra sa mení, no súdnictvo si aj naďalej zaslúži pozornosť verejnosti. V čele Najvyššieho súdu aj Súdnej rady bol nahradený Štefan Harabin, rokovania Rady sa vedú oproti minulosti menej konfliktne, Ministerstvo chystá zmenu občianskeho súdneho procesu, Súdnej rade novelou Ústavy pribudla povinnosť zabezpečovať verejnú kontrolu justície.
Pred pár mesiacmi sme v našej analýze ukázali, že veľké nemocnice preplácajú za elektrinu a ak by nakupovali efektívne, mohli by ročne ušetriť takmer pol milióna. V reakcii na článok najväčší hriešnici sľúbili nápravu, čo nás inšpirovalo k tomu, aby sme preskúmali ako sa nakupuje inde. Za cieľ sme si určili zistiť, ako nakupujú plyn niektoré inštitúcie sídliace v Bratislave.
Ak chceme, aby štátom vlastnené firmy dobre fungovali, potrebujeme najmä tri veci – nominovať do ich čela kvalitu, odmeny manažérov naviazať na ich výkony a zaviesť transparentnosť, aby sme prvé dve veci vedeli aj skontrolovať.
Podľa známeho policajného sloganu nám polícia pomáha a zároveň nás aj chráni. Ale čo ak by sme sa chceli presvedčiť, či je tento ľúbivý slogan aj naozaj pravdivý? Čo ak by sme chceli od polície informácie napríklad o tom, prečo polícia nezačala trestné stíhanie a vyšetrovanie v situáciách, kde boli vážne podozrenia z trestných činov? Alebo ak by sme chceli zistiť, ako úrady potrestali páchateľa, ktorý nás napadol a zbil (ale keďže sme boli práceneschopní menej ako 7 dní, nešlo o trestný čin ublíženia na zdraví, ale išlo iba o tzv. priestupok proti občianskemu spolunažívaniu)?
Predstavte si, že máte diagnostikovaný pruh, po ktorom musí nevyhnutne prísť operácia. Ak nehodnotíte nemocnicu len na základe možnosti parkovania, ale je pre vás napríklad dôležitejšia jazva, ktorú vám chirurg zanechá, tak sa budete snažiť vybrať si lekára, ktorý vás svojou odbornosťou a profesionalitou uistí, že ste v správnych rukách. Ak ide predsa o zdravie, tak príslovie „dvakrát meraj, raz rež“ platí dvojnásobne. Niekedy totiž môžete odísť z nemocnice s viacerými zdravotnými komplikáciami, s akými ste do nej prišli. Takéto situácie môžu mať niekedy až fatálne následky. Len minulý rok zaregistroval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyše 200 opodstatnených sťažností pacientov.
Strážna služba firmy A-Team security zažila hviezdne mediálne chvíle pred ôsmimi rokmi, keď strážila vo volebnej noci centrálu Smeru, hlavnú stranu nastupujúcej vlády. Ako neskôr vypátrali médiá, túto SBS-ku zakladali a stále riadili tzv. jakšíkovci, ľudia z uniknutých mafiánskych zoznamov. Investigatívni novinári Tom Nicholson a Marek Vagovič o dva roky neskôr postrehli všeobecnú tendenciu mafiánskych skupín presúvať svoje aktivity do legálneho podnikania, najmä v oblasti bezpečnostných služieb. A-Team security bol v tej dobe personálne prepojený na A-Team system, dnes premenovaný na Eagle Security, ktorý je za posledných päť rokov druhým najväčším víťazom štátnych zákaziek. A úplne najúspešnejší je v ochrane tých, čo strážia naše zdravie – štátnych nemocníc. (Oprava: Centrálu Smeru strážil A-team security, ktorý bol v tej dobe personálne napojený na A-Team system, dnes premenovaný na Eagle Security.)
V roku 2010 kontaktoval riaditeľ Centra projektov Akadémie vzdelávania minimálne piatich žiadateľov o eurofondy zo Sociálnej implementačnej agentúry s ponukou sprostredkovania stretnutí s dvomi osobami. Tie mali cez agentúru vybaviť priznanie nenávratného finančného príspevku v programe Podpora tvorby a udržanie pracovných miest. Samozrejme, nemali to vybaviť zadarmo.
Keby ste boli svetovým politikom, čo by ste skúsili riešiť ako prvé? Inšpirovaní seriálom SME grafy týždňa v ekonomike ponúkame aj my v Transparency päť grafov, ktoré ilustrujú kontext vnímania korupcie medzi svetovými problémami, popularitu nástrojov proti nej ale aj vplyv zverejňovania zmlúv na silu mediálnej kontroly tendrov.
Vo štvrtok poobede koncom apríla 2011 vošiel inšpektor potravinovej správy do predajne s kórejskými potravinami Seoul Plaza v Bratislave neďaleko štadióna Slovana. U inšpektorov už robil šesť rokov, no zarábal podľa svojich slov málo - 525 eur v čistom. Bol slobodný a býval u rodičov. U Kórejcov bol predtým len raz.
Pred dvomi rokmi vypukla kauza týkajúca sa štátnych a mestských firiem, neslávne známa ako „Zlaté padáky“. Pri zmene vrcholového manažmentu v štátnych a mestských firmách v roku 2012 štát vyplatil na odstupnom a odmenách neuveriteľné 3 milióny eur. Značné, či už odstupné alebo odmeny získali mnohí nominanti politických strán, pričom snáď najväčším zlatým padákom bolo 205- tisícové odstupné bývalého šéfa osobnej železničnej dopravy. O niečo menším zlatým padákom v hodnote 178- tisíc eur boli odstupné a odmena pre bývalú generálnu riaditeľku Slovenskej pošty. Toto však ani zďaleka nie sú ojedinelé prípady. Je vôbec možné, aby nás štátne a mestské firmy ešte niečím prekvapili?
