Nedávno som na blogu uverejnil prvú časť "reportáže" o našich pacientoch bez domova. Zameral som sa vtedy najmä na ich problémy s alkoholom a naše problémy pri zvládaní takýchto pacientov. Neklamal som. Triezveho bezdomovca som už u nás nevidel ani nepamätám. A keďže problém považujem za veľmi vážny, rád by som uviedol niekoľko ďalších faktov a príkladov. No a ako príklady môžem pokojne použiť dvoch štamgastov z mojej dnešnej (sobotňajšej) služby.
Prvého z nich som prijal dnes poobede so 4-promilami alkoholu v krvi. Akokoľvek sa vám môže bridiť odporne zapáchajúca ľudská troska, plávajúca v zmesi vlastných zvratkov, moču a stolice, takéhoto pacienta však z medicínskeho hľadiska skutočne nemôžete neprijať. Tento pán patrí medzi našich "skalných". Len tohto roku nás poctil svojou návštevou počas pohotovostnej služby už ôsmy krát, zakaždým ho priviezli rýchlou zdravotníckou službou ožratého ako dogu. O finančných nákladoch som sa už minule letmo zmienil, tento jeho /zrejme víkendový/ pobyt bude poisťovnu stáť zhruba 20 000 korún. Len pre zaujímavosť - viete kedy bol tento pacient u nás naposledy? Včera! A keďže mal opäť k dispozícii full servis - chirurga, internistu, traumatológa, neurológa aj CT mozgu a všetky vyšetrenia dopadli vcelku dobre, mohol sa dotyčný /potom ako sa už vedel ako-tak udržať na nohách/ odobrať naspäť na ulicu ďalej chlastať.
Moj druhý dnešný úlovok je nemenej zaujímavý. Prijal som ho pre podchladenie pri akútnej intoxikácii alkoholom. Čo je na tom také zaujímavé? Od 18. septembra 2008 ide o jeho tretiu hospitalizáciu u nás, pričom zakaždým je príčina rovnaká - alkohol + podchladenie. A hádajte, kedy sme tohto pána z nášho oddelenia prepustili naposledy? Včera! Dnes si zo železničnej stanice sanitku zavolal celkom sám a dušoval sa, že pred chvíľou odpadol. Hoci o tom dosť pochybujem (predpokladám, že sa chcel jednoducho zasa na pár dní v teplúčku vyspať a najesť), keďže bol skutočne podchladený, musel som ho prijať.
Čo oboch týchto nešťastníkov spája?
Veľa. Ako uvádzam v úryvku prepúšťacej správy zo samého začiatku tohto blogu, obaja poberajú veľmi slušné dôchodky, o ktorých sa môže mnohým našim dôchodcom len snívať. Keď sme prvého z nich prijali po prvýkrát - ako inak totálne na mol, neverili sme vlastným očiam. V peňaženke mal pri sebe 10 tisíc korún! Sociálne sestry následne zistili, že je to bývalý baník a z Čiech mu chodí mesačne dôchodok - v prepočte vyše 13 000 slovenských korún! Druhý pán je na tom podobne. Keďže obaja nie sú v hmotnej núdzi, nie je možné ich umiestniť v tzv. Krízovom centre. Spokojne by sa mohli uchádzať o ubytovanie v niektorej z ubytovní, či domove dôchodcov - na to by však museli dodržiavať určitý režim, hygienické štandarty a predovšetkým by nesmeli slopať, čo sa im však nepozdáva. A tak miesto toho navštevujú nás a čakajú, že všetko za nich vyriešime. Dobre vedia, že keď sa kvalitne ožerú a vyvalia sa na verejné miesto, skôr či neskôr nejaký dobrák zavolá sanitku a skončia zasa na pár dní v špitáli.
A len tak na okraj. Obaja títo nešťastníci majú rodiny, majú manželky a deti, ktoré však o nich nestoja. Lepšie povedané - nechcú o nich ani počuť. Dá sa im to zazlievať?
Nevediem si žiadnu štatistiku, ale mám dojem, že bezdomovcov u nás v nemocnici stále pribúda a možno to nebude len chladnými nocami a blížiacou sa zimou. A čo je desivé, naozaj ide veľmi často o bezdomovcov "z vlastnej vôle".
Pri ich vyšetrovaní sa tak vo mne odpor z neznesiteľného zápachu miesi s totálnou bezradnosťou a ľútosťou zo ztratenej ľudskej existencie.
