Iste ste o nej už počuli. Je to vlastne precitlivelosť črevnej sliznice na lepok – bielkovinu obsiahnutú v obilí. Škodlivé je pritom aj to najmenšie množstvo. Už len samotné oblíznutie prstov, ktoré predtým držali v rukách bežný chlebík,môže stav výrazne zhoršiť.
Prečo o tom hovorím? Skúste 3 a pol ročnému, živému a vnímavému chlapčekovi zakazovať zmrzlinu, zákusky, čokoládu, cukríky, jogurty, no proste skoro všetko, čo deti v jeho veku najviac milujú. Našťastie Filipko svojmu stavu rozumie viac, ako by človek od takého prcka čakal. Napríklad včera v Tescu pri pokladni podáva mamke balíček žuvačiek a s múdrym výrazom v tvári hovorí: „ Mamka, pozri sa, aké to má zloženie ...“
V obchode s malým košíčkom ako tajfún pobehuje medzi regálmi a veselo nakladá veci, ktoré mu padnú do oka.
„Toto nemôžeš Filipko, ani toto, to nie je bezlepkové.“
„Dobre tatík a kedy to budem môcť? Kedy už budem zdravý? Keď vyrastiem, však to už budem môcť, však?“
V taký čas mi zovrie hrdlo a len ťažko potláčam slzy. Snažíme sa ho vychovávať tak, aby sa za chorého nepovažoval. Aj keď, bohužiaľ, s celiakiou idú ruka v ruke aj poruchy imunity a najrôznejšie infekcie.
Nechcem sa sťažovať. Ako pre lekára sú pre mňa choroby každodenným chlebíkom. Veľmi dobre viem, že mnohým detičkám z vážnejšími ochoreniami sa ani zďaleka tak účinne pomôcť nedá, že liečba často zlyháva, prípadne prináša omnoho väčšie obete a utrpenie. Ale aj tak ma občas napadne: „Prečo práve náš Filipko? Čím sa ten anjelík s podobou dieťaťa previnil?“
Choroby si žiaľ nevyberáme. A tak nám asi neostáva nič iné, len Filipka odnaučiť jednému z najväčších ľudských pôžitkov – dobrému papkaniu. Bezlepkové potraviny sú totiž zväčša, no jemne povedané, odporné. Stále sa učíme, vyvárame nové veci, snáď sa časom zlepšíme. Na druhej strane, čo nás nezabije, to nás posilní. Neboj sa Filipko, budeme tu vždy, s tebou a pre teba!
