V dnešnej službe, okrem vybavovania pacientov z vonku (najmä privezených sanitkami) a riešenia problémov ostatných ležiacich pacientov na klinike, zatiaľ behám ako s nasoleným zadkom najmä okolo jedného pacienta - ťažkého kardiaka, po opakovaných infarktoch, bypasse, s ťažko zníženou funkciou srdca ako pumpy, proste chodiaci atlas kardiológie a internej medicíny. Je to náš starý známy, naposledy nás svojou návštevou poctil pred necelými dvoma mesiacmi.
Kde je pointa? Milý pacient si pred 3 týždňami zmyslel, že mu je "dajak plano", točí sa mu hlava a určite to bude od liekov, ktoré dlhodobo berie. Nelenil a všetky lieky do jedného náhle vysadil. Je priam zázrak, že trvalo až celé tri týždne, kým ho prejavy ťažkého srdcového zlyhania s plne rozvinutým pľúcnym opuchom prinútili prísť k nám do nemocnice. Kardiálne zlyhanie je u neho zatiaľ dosť rezistentné, na liečbu príliš nereaguje, frekvencia srdcových komôr sa pri chronickej fibrilácii predsiení blíži ku 200 úderom za minútu.
Snáď to nakoniec zasa dobre dopadne a náš pravidelný "zákazník" oslávi, hoci v nemocnici, príchod ďalšieho Nového roka. Rozhodne ale nie je v poriadku, že prevažnú väčšinu zhoršení svojho zdravotného stavu s následnou nutnosťou hospitalizácie a drahej liečby, si zapríčiňuje on sám. Tým, že neberie lieky, nechodí pravidelne na ambulantné kontroly, naďalej popíja a fajčí, o nejakej neslanej diete ani nehovoriac.
V kašľaní na svoje zdravie rozhodne nie je výnimka, uvádzam zopár ďalších príkladov:
Medzi našich štamgastov patria aj alkoholici s cirhózou pečene, ktorí si veselo aj naďalej užívajú života - t.j.popíjajú, bez najmenšej snahy s alkoholovou závislosťou bojovať. Raz za jeden - dva mesiace si k nám prídu na pár dní ľahnúť, aby sme im vypustili ascites - čo je tekutina, ktorá sa pri cirhóze hromadí v brušnej dutine, a to niekedy v obrovských množstvách. Často však prídu títo pacienti aj nedobrovoľne - či už s prejavmi zlyhávania pečene, opuchnutí, žltí ako citróny, alebo s niektorou z akútnych komplikácií cirhózy - napríklad so život ohrozujúcim krvácaním s pažerákových varixov. Liečba býva značne nákladná a náročná, často sú potrebné opakované transfúzie, zmrazené plazmy, roztoky albumínov, lieky zastavujúce krvácanie a podobne.
Máme pacienta po transplantácii srdca, ktorému sme v minulosti pri ťažkých zlyhaniach srdca opakovane zachránili život, venovali mu kvantum času a energie, pričom jeho hospitalizácie stáli nemálo finančných prostriedkov. O samotnej transplantácii v NÚSCH Bratislava a pooperačnej imunosupresívnej terapii ani nehovoriac. Pacienta, ktorý by mal žiť priam asketickým životom, viacerí moji kolegovia opakovane videli veselo nasávať a pofajčievať v baroch. Každá jeho ďalšia rehospitalizácia je pritom časovo aj finančne veľmi náročná, kvôli imunosupresívnej liečbe vyžaduje pri svojich krčmových infekciách zväčša rezervné, veľmi drahé antibiotiká.
Máte tušenie, koľko takýchto a podobných prípadov máme? Podľa mojich skromných odhadov, doporučenú liečbu a režim adekvátne nedodržiava minimálne polovica pacientov. Nie vždy je to ale úmysel, alebo pokus o samoliečbu. Neraz je chyba skôr v príbuzných, ktorí nedohliadnu na užívanie liekov a pravidelné návštevy ambulantného lekára, svojich už dosť zabúdlivých či nevládnych rodičov a starých rodičov, nie najlepšie skúsenosti so starostlivosťou máme aj s poniektorými domovami dôchodcov...
Už som na blogu opakovane písal o tom, že nie je reálne možné, aby sme pacientov, ktorí si za svoje ochorenie môžu (aspoň z časti) sami, jednoducho neliečili. To by sme nemohli liečiť takmer nikoho. Veď keby sme vylúčili pacientov požívajúcich častejšie alkohol, fajčiarov, obéznych, nezdravo sa stravujúcich, dýchajúcich znečistený vzduch, s nedostatočným fyzickým pohybom, nadmernými psychickými stresmi atď., skutočne by nám neostal skoro nik. Pacientov prístup k liečbe by sa však mal prejaviť minimálne na výške poistného. A nielen to. Na papieri síce stojí, že pacientovi, ktorý opakovane hrubo porušuje lekárom doporučený režim, čím vyžaduje časté hospitalizácie, poisťovňa môže dať hospitalizáciu preplatiť, osobne som sa s tým však ešte nestretol. V takýchto prípadoch by bola finančná spoluúčasť pacienta vhodná. Inak si skutočne neviem predstaviť, ako poniektorých ľudí (doslova) prinútiť začať sa zaujímať o svoje zdravie. Možno mi poviete - keď na svoje zdravie dotyčný kašle a k lekárovi príde, až keď už má dušu na jazyku, tak ho proste do nemocnice neprijímajte! To ale nemôžeme urobiť, odopretie akútnej zdravotnej starostlivosti človeku v ohrození života je trestným činom.
Jednoznačné a schodné riešenie zatiaľ nepoznám. Snáď by naozaj stačilo, dať týmto ľuďom preplatiť zo svojej hospitalizácie nejakú mastnú sumičku a ich prístup k vlastnému liečeniu by sa možno prekvapivo rýchlo zmenil.. Aktívne ohľadom zavedenia takejto praxe by mali byť podľa mňa predovšetkým zdravotné poisťovne, mohli by tak ušetriť hromadu finančných prostriedkov. Pre mnohých z nás totiž stále platí, že čo je zadarmo, to si nevážime. Zdravie bohužiaľ nevynímajúc.
8,00 - Toto dopisujem ráno, vlastne už tesne po skončení služby. Hlavná "postava" článku - nedisciplinovaný pacient - kardiak 3 týždne neužívajúci žiadne lieky, ktorého stav sa pri intenzívnej liečbe do rána podstatne zlepšil, pri rannej vizite (pred necelou trištvrte hodinou) náhle prestal dýchať, zmodrel, rytmus srdca sa z komorovej tachykardie rýchlo zmenil na komorovú fibriláciu - to sa rovná klinickej smrti. Po cca 15 minútach sa mi ho podarilo zresuscitovať, zdá sa, bez poškodenia mozgu hypoxiou. Koľkokrát ešte bude mať po vynechaní liekov také šťastie?
