Napríklad taký acylpyrín. Vedeli ste, že jeho predchodcu (ktorý sa dodnes používa vo forme mastí) vydolovali z vŕbovej kôry? Ak náhodou viete ako vyzerá náprstník, radšej sa mu vyhýbajte. Je totiž prudko jedovatý. Rovnakej rastlinke však vďačíme za desaťročia používaný liek používaný pri zlyhávaní srdca digoxín. Len v samotnom, tisícročia používanom ópiu, pochádzajúceho z makovicovej šťavy, je hneď viacero veľmi účinných, dodnes používaných látok.
Aj v klasickom bylinkárstve je ukrytých veľa tajomstiev. Nevedel som sa dosmiať, keď môj svokor odmietol moju ultramodernú liečbu vysokého tlaku a začal si poctivo zbierať a sušiť imelo. Nie však len tak, ledabolo. V určitých ročných obdobiach, presne určené časti, s ktorých si potom varil čaj. Bol som úplne paf, keď sa jeho tlakomer výrazne poľudštil. Sám som raz pred jednou skúškou vyskúšal, aké upokojujúce účinky má Valeriána (schválne som nepoužil jej slovenský názov Kozlík, aby ma priaznivci HZDS náhodou neobvinili z provokácie). Príkladov by boli tisíce. Prečo som potom, nadchýňajúc sa prírodou, vymyslel tomuto článku taký divný nadpis?
V poslednej dobe sa v našom pretechnizovanom svete v mnohých oblastiach života presadzuje určitá teória, že to čo je prírodné, musí byť zákonite aj dobré. Nie, zďaleka nemusí. A opäť mám na mysli liečivé rastliny. Názornou ilustráciou faktu, že ani „stopercentne prírodné“, voľnopredajné čajíky nemusia byť až také neviniatka, je známe Ginkgo biloba. Ginkgo je silným vazodilatátorom, čiže "rozširovačom" ciev, čo má za následok sľubované zlepšenie pamäte a zlepšené prekrvenie končatín. Efekt však nemusí byť vždy zďaleka taký priaznivý, ako to hlásajú reklamné slogany. Mnoho ľudí má po ňom závraty až halucinácie, zo zníženia krvného tlaku môžu stratiť vedomie. Smrteľná môže byť kombinácia Ginkga s úplne bežným a tiež voľnopredajným ibuprofénom. Ich vzájomné pôsobenie môže vyústiť do ťažkého vnútorného krvácania.
A napokon jeden smutný príklad. Pred nejakým časom sme na oddelenie prijali zaujímavého pána. Ľudový liečiteľ, zarputilý nepriateľ „západnej“ medicíny. Všetky svoje neduhy si celý život liečil osvedčenými prírodnými preparátmi. Už samotný fakt, že sa podujal prísť do nemocnice, bol preň značnou potupou. Aj keď slabý ako čaj a žltý ako citrón, s výsledkami, ktoré dávali tušiť zemetrasenie v jeho pečeni, vytrvalo odmietal všetky naše lieky. Aby som bol úprimný, jeho zlyhávajúcej pečeni by asi príliš nepomohli. O jedinej reálnej šanci na záchranu života – transplantácii pečene, však nechcel ani počuť. Napriek dôkladným vyšetreniam sme žiadnu z možných príčin akútneho poškodenia pečene nenašli. Pozrel som sa teda trocha bližšie na rastlinné preparáty, s ktorými si v poslednej dobe kuríroval obličkové kamene či nespavosť. Na moje veľké prekvapenie, objavil som veľa zmienok o rovnako závažných účinkoch rovnakých rastlín. Po 10 dňoch ho jeho milovaná príroda zradila definitívne a navždy.
Resumé? Neverme všetkým reklamám, ktoré nám sľubujú večné zdravie pochádzajúce priamo z prírody. Pri vážnych chorobách neskúšajme nahrádzať osvedčenú terapiu bylinkami, považujme ich skôr za doplnok, s ktorým sa vášmu lekárovi kľudne môžete zveriť. Pamätajme, že v prípade našej absolútnej dôvery nás môže aj naša dokonalá príroda dokonale zradiť.
