Len pre zopakovanie uvádzam 3 hlavné body nového Zákonníka pre zdravotníkov:
- bez prestávky možno pracovať maximálne 12 hodín
- medzi dvoma smenami musí byť aspoň 12 hodín voľna
- týždenne je možné spolu s nadčasmi odpracovať maximálne 56 hodín
Zákonník síce vstúpil do platnosti od 1.septembra, takmer nikde však ešte nezačal fungovať. A tak napríklad moja maličkosť za posledných 6 dní slúži už po tretí krát (piatok, nedeľa, streda). Zamenené za drobné to značí asi toľko:
Od nástupu do práce v piatok ráno o 7,30 do skončenia zajtrajšieho pracovného dňa o 15,30, ubehne presne 152 hodín, z ktorých som strávil /resp. ak dožijem, tak ešte strávim/ v práci celkovo 96 hodín.
V môj jediný voľný víkendový deň - sobotu, som ako následok službami narušených biorytmov v noci takmer oka nezažmúril, resp. už od druhej rána som buntošil po byte /čo je inak u mňa pomerne bežná vec/. Potrebu dospávať služby cez deň zasa akosi nechápu moje dve malé ratolesti.
Naviac som chorý ako pes, včera večer som sa pri teplote triasol ako osika, bolí ma na tele snáď každučký sval. Avšak keďže polovica našej kliniky sa usilovne vzdeláva na kardiologickom kongrese a čuduj sa svete - robiť nemá kto, na PN-ku by mal mohol vypísať nanajvýš tak patológ.
Pevne verím, že moji pacienti sa majú momentálne lepšie ako ja.
No a keď sa darí, tak sa darí! O značnú časť môjho prilepšenia zo služieb ma včera obrali naši drahí policajti.
(Nemám vám to za zlé, naozaj som sa otočil do protismeru cez dvojitú čiaru)
((Ale ten technický preukaz ste mi, chlapci, ozaj brať nemuseli! Vám nebude nanič, a mne by sa zišiel...))
Iste sa vám natíska otázka - prečo sa sťažuješ? Kto ti káže toľko slúžiš ty chmuľo?
Momentálny službový triatlon som si síce nevymyslel celkom sám /je zčasti spôsobený výpadkom poniektorých kolegov/, ale faktom je, že slúžievam dosť. A prečo? Lebo som mamonár túžiaci po bohatstve, tak je to! No a služby sú pre mňa jedinou možnosťou, ako si zarobiť.
V dnešnom SME som sa dočítal, že priemerný plat sa na Slovensku blíži ku 20-tisícom korún. Chcem sa preto ľudkovia moji úprimne ospravedlniť, že vám dosť kazím štatistiku. Ešteže moja manželka - tiež lekárka, pracuje počas 3-ročnej prípravy na atestáciu zo všeobecného lekárstva za minimálnu mzdu, a tú toť nedávno naša zlatá pani ministerka Tomanová zvýšila tuším o celých 600 korún! (dúfam pani ministerka, že váš havino je už OK). A potom, že lekári sa nemajú dobre, kurnik!
Takže resumé: nech je nový zákonník práce akokoľvek blbý a jeho zavedenie do praxe v nemocniciach akokoľvek komplikované, teší ma, že sa po normalizácii môjho pracovného času snáď dožijem 40-tky.
Na druhej strane sa už podstatne menej teším z toho, že vám budem ešte výraznejšie kaziť tak nádejne sa vyvíjajúcu štatistiku o priemerných platoch.
Ostávam s pozdravom - váš spriaznený blogový lekár, či momentálne už skôr lekvár.
