Podľa prieskumu Sociologického ústavu SAV, plánuje 97 percent dnešných študentov odísť do zahraničia, z toho vyše polovica natrvalo. Ak sa odhady z uvedeného prieskumu naplnia čo i len z polovice, čaká nás exodus, ktorý Slovensko ešte nezažilo.
Emigračné vlny počas hospodárskej krízy v 30-tych rokoch 20. storočia, v povojnových rokoch, či v tzv. „období normalizácie“ po roku 1968, sú len slabučkým odvarom toho, čo Slovensku reálne hrozí. Kým v minulosti sa na emigrácii podielali aj ľudia v strednom veku, tentokrát sa budeme lúčiť prevažne s perspektívnymi mladými ľudmi, zväčša na začiatku produktívneho veku, ktorí by mali ďalších 40 rokov napĺňať štátnu pokladňu. Starnutie populácie, spôsobené vo vyspelých krajinách predovšetkým zníženou pôrodnosťou a zvyšovaním priemernej dĺžky života, bude na Slovensku kvôli masovému odchodu mladých výrazne urýchlené.
Neviem, či nová vládna garnitúra bude práve tým nástrojom, ktorý uvedenej hrozbe zabráni, ale silne o tom pochybujem. Ani predošlá, „pravicová, reformná a proeurópska vláda“ v tomto smere dieru do sveta neurobila. Predchádzajúca ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Radičová, ktorá sa svojim vľúdnym vystupovaním a triezvymi názormi stala nepochybne najúspešnejším politickým nováčikom uplynulých 4 rokov, ma v tejto otázke vyložene prekvapila. Odliv mozgov označila za mýtus. Mladí sa vraj chodia „vonku“ iba učiť a získané poznatky potom prídu určite zužitkovať na rodnú hrudu.
Tento problém svojim významom nepochybne ďaleko presahuje jedno 4-ročné volebné obdobie. Dôsledky sa totiž dlhodobo dotknú nás všetkých bez rozdielu - pravičiarov, ľavičiarov, liberálov aj konzervatívcov, mladších ľudí aj dôchodcov. Jeho riešenie by preto malo byť jednou z priorít každej vlády.
A ako to celé dopadne? To naozaj neviem. Ak sa však rýchlo nespamätáme, srdce strednej Európy môže postihnúť ťažký infarkt.
