Musím zdôrazniť, že moju slovnú zásobu maďarčiny tvorí asi 50, zväčša nepublikovateľných výrazov. Ako „košický lekár“ síce ovládam pár fráz typu „fáj valami?“ (bolí vás niečo?), „hogy tetszik lenni?“ (ako sa máte?), „gatyát fel, szoknyát le“ (sukňu hore, gaťe dole) a podobne, pri bežnej konverzácii však tieto frázy človek príliš nevyužije...
V Budapešti som hneď zjavne zapadol medzi domácich. Takmer každý beznádejne blúdiaci cudzinec sa pri mne pristavil a pýtal sa na cestu. Sám som zväčša ani netušil kde sa nachádzam, takže lepšieho informátora si naozaj vybrať nemohli.
Pri stánku s hamburgermi ku mne pristúpila žobráčka:
„Aggyon pár forintot ..“
„Nem tudom magyarul“, odvetil som a ďalej som sa venoval maďarskému hamburgeru. Moja odpoveď ju zjavne zaujala. Ako to, že ten smrad vie po maďarsky povedať, že nevie po maďarsky a pritom nevie po maďarsky? Načrela do vrecka a vytiahla pár mincí a pohužvaných bankoviek.
„Nines száz forint?“ (Nemáš sto forintov?)
„Köszönöm szépen, nem kérek“ (ďakujem, neprosím si) – odpovedal som jej s kľudom.
To však už milú pani dožralo a začala hroziť päsťou:
„Hát, te bitang! Bassza meg ...“.
Tak to som náhodou rozumel...
Keďže čas stretnutia sa nebezpečne blížil a Ludovica nikde, rozhodol som sa mu ozvať. Nakukol som teda do najbližšej trafiky.
„Do you speak english?“
„Nem“ pokrútila predavačka hlavou.
„Sprechen Sie Deutsch?“
Rovnaká odpoveď. Hlboko som sa teda zamyslel a siahol na dno svojich jazykových schopností:
„Van neked telefon kártya?“, čo značí máš telefónnu kartu?
Predavačka len potichu zahrešila, čo za vola ju to skúša z cudzích jazykov a k tomu jej kľudne ešte aj tyká..
Po niekoľkých hodinách sa už ozvala aj pani príroda. Pricupkal som na staničné WC, kde ma však pribrzdila miestna „prevádzkarka“. Evidentne ju zaujímalo, aký druh činnosti hodlám vykonať. Matne som si spomenul na jeden výraz, celkom som ale neodhadol jeho význam:
„Megyek hugyozni“, čo sa dá slušne preložiť asi ako idem sa vyšťať.
Vypleštila na mňa okále, odpľula si a znechutene precedila:
„Öt forint“.
Nakoniec však všetko dobre dopadlo. Šťastne sme sa stretli, našli sme správny vlak, dokonca som pritom nedostal od nikoho po papuli. No, niekedy stačí ku šťastiu naozaj málo.
Köszönöm anyu, hogy segítettél a fordításal (Ďakujem mami, že si mi pomohla s prekladom).
