Od posledneho clanku sa toho udialo pomerne dost. V praci sa veci rozbehli naplno, co mna osobne velmi tesi, aspon sa nenudim a cas ubieha rychlejsie. Za jeden den sice zazijem viac ako doma za tyzden, ale aj napriek tomu som tu uz skoro mesiac a pride mi to, ako by to boli dva tyzdne. Presunuli ma nastalo do stvrte Bandra. Co je super, pretoze atmosfera je v tomto office najpriatelskejsia a najpohodovejsia. Ludia su tu velmi mili a napomocni, z nicoho si nerobia tazku hlavu. Podla mna Indovia ani nemaju v jazyku vyraz pre stres. Po kuskoch dostavam do ruk viac zodpovednosti. Robim zoznamy tried studentov, updatujem databazy, kontorlujem, ci kazdy splaca podla planu a kto nie, toho upozornim smskou, prijimam registracne poplatky, vybavujem administrativne veci, ale comu som obzvlast rada je, ze som v kontakte so studentami. Dokonca som uz absolvovala svoje prve samostatne posedenie so zaujemcami o kurz v nasej firme. Kedze to bola mlada baba s chalanom v mojom veku (22), bol to vcelku spontanny, pohodovy pokec. Prebehlo to sice hladko, ale ci aj uspesne sa dozviem az v pondelok.
Buduci tyzden tu mame workshop, kde budu nasi studenti prezentovat svoje prace. Prave sme dokoncili pracu na plagatoch. Celkom sa tesim, dufam ze sa budem moct ist pozriet. Ale kedze som sa zucastnila uz aj niekolkych vyucovacich hodin, na ktorych sa ucili ako modelovat nos a pery v pc, nemal by to byt problem. Samozrejme, ze ja pracu s danymi softwaremi neovladam ani okrajovo. A ani nebudem, ale aspon som videla ako prebieha vyuka. Musim povedat, ze je na velmi vysokej urovni. Vyzera to teda tak, ze mozem byt nadmieru spokojna. Praca ma naplna, aj ked sa mam stale co ucit a myslim, ze mi tato skusenost pomoze v buducom zivote viac nez dost. Ale nechcem to zakriknut, pretoze prave dnes som tu sama. Kolegyna ma volno, takze by som mala robit vsetko za nu. Stale poriadne neviem ako, ale kedze je sobota, nechodi tolko ludi a vsetko plynie akosi pomalsie. Sami vidite, ze si tu vypisujem clanocky, takze roztrhnut sa zatial nejdem. No aj tak dufam, ze to tu dnes prezijem bez ujmy na zdravi a vacsich problemov!
Jedine z coho mam nocnu moru je dvihanie telefonov! Ono indickej anglictine sa dost tazko rozumie uz aj bez toho, aby ste ju vnimali cez telefon, kde nevidite mimiku a nonverbalnu komunikaciu daneho cloveka, rovnako ako pohyby pier a neviete citat pocity. Vacsinou mam teda trapasy, hlavne ked vola niekto z nadriadenych. Preto takmer vsetky hovory prepajam kolegyni. Ale postupom casu sa snad vyskillujem a bude dobre :) Dalsia, no zaroven posledna nevyhoda mojho presunu je, ze musim denne cestovat vlakom. Kto nema predstavu, co to znamena, nech si precita moj predchadzajuci clanok o doprave v Bombaji. Avsak v konecnom dosledku ma to vyjde lacnejsie, aj ked tie tlacenice dvakrat denne (dnes boli ludia aj na streche vlaku a v medzerach ako sa napajaju vagony,, netusim ako to dokazali, ale skusat to rozhodne nejdem, stacilo mi, ze som uz parkrat trcala von z vlaku) nie su bohvieco. Ale co narobim, do prace chodit musim a ine vychodisko nie je.
Samozrejme mozem si platit riksu, alebo bus, ale vlak, okrem toho, ze je najlacnejsim spojom, je aj najrychlejsi, kedze nepodlieha zapcham na cestach. Kupila som si teda 3 mesacny pass. Na jeho vybavenie potrebujete len fotku a peniaze. Poviete nastupnu a vystupnu stanicu (ale skontrolujte ceny stanic, niekedy sa totiz za rovnaku sumu mozete odviezt o jednu, ci dve zastavky dalej, co je vyhoda) a vas papierovy pass je na svete. Ak ho stratite, mate smolu. Trojmesacne cestovanie na mojej trase vas vyjde 265 rupii. Podotykam - druhou triedou. Prvou je to 930 rupii. Co je znacny financny rozdiel, vzhladom k faktu, ze prva je natlacena do praskutia rovnako ako ta druha. Akurat tie drziaky na prichytenie tam vyzeraju krajsie a ocelovejsie. Nie az tak zhrdzaveno, s opadavajucou (zvacsa hnedozltou) farbou. Ak vlastnite takyto mesacnik, resp. trojmesacnik, mozete v danom casovom useku podniknut neobmedzeny pocet jazd. Co je podla mna super!
Co sa tyka pocasia, stale prsi. Najhorsi je vraj koniec Jula a na 26.- 27.7. hlasia vydatne zrazky s rizikom zaplav. Neverila by som, ale po jednej prihode, ktora sa udiala v utorok (14.7.) sa uz necudujem nicomu. Bola som, ako inak, v praci. Od rana dost silno a bez prestania prsalo. Tesne po obede (okolo tretej), prisla za mnou kolegyna, ze si mam zbalit veci, lebo odchadzame a pojdeme vlakom. Pomyslela som si, super, ideme na nejake stretnutie prezentovat firmu. Omyl. V priebehu 10 tich minut, nebolo v celom office ani nohy, co bolo podozrive. Preto som sa zacala viac zaujimat o momentalny stav. Kolegyna medzi recou poznamenala, ze odchadzame kvoli dazdu, lebo neskor by sme sa uz von nedostali. Az po vyjdeni na ulicu, som v momente vsetko pochopila. Voda sa valila dole ulicou, pricom stale prsalo. Bola asi tak 20 metrov od nas. Poziarnici a neviem kto vsetko v uniformach stavali zabrany z konarov a doprava bola ochromena. Vcelku sok, fakt som necakala, ze by som mohla byt svedkom niecoho podobneho. Ale zaroven to bolo mini vzruso a sranda. Samozrejme, kebyze to ma rozsiahlejsie nasledky, vnimala by som to inak, ale teraz som vedela, ze vacsie nebezpecenstvo nehrozi, a preto som si uzivala proces evakuacie.
Popritom som bola stale v domneni, ze sa ideme presunut do ineho officu. Andheri, Versova a ine stvrte, kde sidli nasa spolocnost, predsa nie su pod vodou a my mame este styri hodiny prace pred sebou. Ale dalsi omyl, tento raz velmi pozitivny. Sli sme domov :) Vlakom. Kezde busy a rikse nepremavali. S tym, ze rano pred odchodom do prace mam zavolat, aka je situacia a ci teda budeme pracovat. Co mi pripomenulo casy davno minule, ked som brigadovala na termalnom kupalisku Katarina v Kremnici. Vzdy som sa potesila, ked rano prsalo, pretoze to znamenalo, ze mam volno. Prace zavisiace od pocasia maju svoje caro. Ako aj ta posledna na vzdusnych balonoch. Kazde rano bolo pre mna a moju spolusuputnicku Lenku V. zahadou, ci dany den lietame alebo nie. Nastastie nebyvalo velmi veterno, a preto sme pracovali co najcastejsie. Zazili sme si vela srandy. Bola to doposial najvzrusujucejsia praca, aku som kedy robila. A samozrejme, samotny let balonom ponad Grand Teton National Park vo Wyomingu bol uzasny.
Ale spat k teme. Neskor som sa dozvedela, ze podobna situacia, ako ta utornajsia, sa stava tak dva, trikrat pocas obdobia dazdov, pricom najviac alarmujucich stavov zaznamenali v roku 2006. Ale prognoza monzunov na tento rok nevyzera az tak katastroficky. Nuz, nechame sa prekvapit. Najhorsie na tom je prave stvrt Bandra. Tu prsi najviac. V ostatnych castiach Mumbaja, najma v tej juznej, je frekvencia zrazok nizsia. Kazdopadne zazitok to bol necakany a dufam, ze sa este minimalne zo dvakrat zopakuje :) Nechcem byt zla, ale neplanovane poldenne volno padne vzdy vhod!
