V Mumbaji som v roku 2009 prežila pracovne 4 mesiace svojho doterajšieho, nie príliš dlhého života. Pre niekoho sú 4 mesiace ničím, no mne toto obdobie bohate stačilo na to, aby som aspoň čiastočne nazrela hlbšie pod pozlátko mumbajskej metropoly. V Delhi som sa pre zmenu rozhodla stráviť naše 5 dňové univerzitné prázdniny pri príležitosti sviatku Diwali - festivalu svetiel.
Toto sviatočné obdobie má pre Indov podobný význam ako Vianoce pre našinca. Ide tak o udalosť, ktorú všetci radostne očakávajú, celý rok sa na ňu tešia, pripravujú svoje príbytky a zdieľajú pocity šťastia a pokoja v kruhu svojich najbližších. Pričom taký kruh indických najbližších býva poriadne, ale poriadne široký, mnohokrát s medzinárodným charakterom, kedy je stopercetne väčšina letov prichádzajúcich do Indie plne obsadená Indami, pracujúcimi, študujúcimi, či žijúcimi v iných častiach sveta. Indovia sú vcelku rovnomerne rozmiestnení po svete, infiltrujúci sa do jednotlivých kultúr, zastávajúcich vysoké pozície a lukratívne funkcie, najmä čo sa informatiky týka. Ktovie, možno o pár rokov bude svet jedna veľká India, po Číne, nebola by som prekvapená. Raz som mala na túto tému vcelku zaujímavú debatu s dvoma mladými Indmi pracujúcimi v Mumbai, no neodbočujme.
Vzhľadom k pomeru 4 mesiace v Mumbaji a 5 dní v Delhi, sa tak nedá hovoriť o akejsi podrobnej analýze podloženej vyčerpávajúcimi faktami. Ide o článok popisujúci mnou vnímané rozdiely medzi týmito mestami, ktoré mi na prvý pohľad udreli do očí. Preto berte nasledujúce riadky s určitou rezervou.
1. Prvým a azda najočividnejším rozdielom bola komunikácia. Cesty v Delhi sú veľkoryso široké. Na niekoľkoprúdových cestách nevznikajú žiadne zápchy, a to podotýkam, že ani počas obdobia Diwali, kedy sú indické ulice extrémne preplnené a mnoho z nich aj z dôvodu osláv zavreté. Povrch ciest je krásne rovný, bez výmoľov, či hrboľov, je vídať, že kompetentní sa o mestskú komunikáciu skutočne starajú. Dokonca sa mi zdalo, že aj autá tu na seba trúbia o čosi menej ako v ostatnej časti Indie. Milo ma prekvapili aj moderné mestské autobusy jednotného čierno-zeleného dizajnu, aké sú aj v našich končinách stále skôr výnimkou než samozrejmosťou. Metro som bohužiaľ nevyužila, snáď nabudúce, príležitostí ešte bude, ale spolužiaci so západnej Európy sa o ňom vyjadrili ako o modernom a dobre systematizovanom. V Mumbaji je mestská doprava v omnoho horšom stave, najmä čo sa komfortu týka. Základy metra boli síce položené už v roku 2009, no ktovie kedy sa táto, zatiaľ stále utopistická idea stane skutočnosťou. Pamätám si ale, že sa stavalo nad cestami a hlavami ľudí a nie v podzemí ako býva zvykom. Niečo na štýl futuristického konceptu. Neviem však či tak bude vyzerať celé metro, alebo to bol zrovna nejaký problematický úsek, ktorý nešlo inak vyriešiť. V akom štádiu však momentálne plán tohto metra je naozaj netuším. Kým sa mumbajské metro stane skutočnosťou, budú sa musieť obyvatelia tohto mesta uspokojiť s preplnenými lokálnymi vlakmi, ktoré dvakrát denne bez problémov slúžili aj mne (viac o doprave v Bombaji v rubrike India 2009 v článku Doprava v Bombaji).
2. Systemazitovanosť. V zmysle architektúry a celkového usporiadania mesta. Aj nie príliš zasvätený človek ako ja si všimne, že v Dillí niečo nesedí. Áno, mesto má systém, a veruže dobre usporiadaný systém. Všetko (alebo väčšina vecí) funguje na indické pomery až príliš dobre, čo sa len tak nevidí. Človeku až chýba chaos na uliciach, na ktorý si za ten čas zvykol. Toto mesto „podľa pravítka", ktorého nová nehistorická časť bola vybudovaná Britmi (čo je vídať), má presné pravidlá a poriadok. Nevravím, že mi to neimponovalo, rozhodne to bola príjemná zmena, avšak mestu to trochu uberalo na čare a atmosfére. Dilí tak na mňa miestami pôsobilo príliš umelo a zviazane. Akoby nedýchalo a žilo podľa hodiniek. Všetko (samozrejme v prenesenom zmysle slova) bolo až príliš dokonalé. V Mumbaji bolo naopak všetko postavené ako prišlo, ako si čas, život a okolnosti vyžadovali. Aj preto mi Mumbai pripadal viac spontánny a prirodzený. Živé mesto. V Dilí som nevidela ani toľko mrakodrapov a výškových budov ako v Mumbaji. Čo mi zas pripomenulo rozdiel medzi Washingtonom a New Yorkom. Tak ako Mumbaj ani New York nie je hlavným mestom krajiny, no akosi prirodzene sa stal centrom kultúry a zábavy a je navštevovanejšie. Podobne ako New York aj mestskú siluetu a celkovú atmosféru Mumbaja dotvára pobrežie Arabského mora. Tiež Mumbai, bol vďaka prístavu odpradávna hlavnou bránou na indický polostrov pre všetkých na západ od Indie a teda aj Európanov. Ten sa zachoval dodnes a plní svoju funkciu, prečo má pre mňa historickejší a významnejší charakter, ako viac-menej umelo skonštruované hlavné mesto Delhi, ktoré je hlavným mestom len 100 rokov nazad, keďže predtým túto funkciu plnila Kalkata. Delhi je podobne ako Washington skôr politicko-diplomatickým centrom s nižšími budovami. Väčšina peňazí, ako i skorumpovaných politikov Indie sa nachádza práve v Delhi, každý Ind vám to dosvedčí. V otázke usporiadania mesta a celkovej atmosféry tak pre mňa paradoxne vyhráva chaotickejší Mumbai!
3. Ľudia a zábava. Tak tu nie je veľmi o čom. 1:0 pre Mumbaj. Samozrejme Delhi má perfektné obchodné centrá a podniky, rovnako ako Mumbai, ale rozdiel je stále citeľný. Tým, že v Delhi sú zrejme všetky veľvyslanectvá sveta, je to politické a diplomatické centrum krajiny, policajti si tu plnia svoju úlohu viac, než by bolo možno treba. Právo a poriadok, asi tak by som to nazvala. Okolo polnoci zoženiete na ulici rikšu alebo taxík len veľmi ťažko (pokým ste si v predstihu nejaký nezarezervovali). Dôvod je ten, že sa im nechce doťahovať s policajtmi, ktorí sú skutočne prísni a schopní zniesť vás pod čiernu zem aj kvôli najmenšej hlúposti. Preto rikšiari a taxikári radšej v noci ani nejazdia, alebo len minimálne. Nepotrebujú byť buzerovaní a mať zbytočné problémy. Samozrejme na toto som neprišla na základe vlastného týždňového pozorovania. Bolo nám to vysvetlené známymi pracujúcimi na Sudánskej ambasáde, u ktorých sme bývali. Okrem toho, väčšina dobrých klubov Delhi sa nachádza na periférii mesta, zväčša v časti Gurgaon (ultramoderné satelitné mesto vzdialené 25km od Delhi), aby tak nerušili nočný pokoj a poriadok, preto dostať sa tam z centra, vám niekedy zaberie aj hodinu. V Mumbaji všetko žije a pulzuje rovnomerne rozosiate po meste. Kluby a podniky sa nachádzajú vo viacerých častiach, priamo v meste, nie na jeho okraji, pričom najlepšími pre zábavu boli pre mňa štvrte Bandra , Juhu a Andheri. Vďaka faktu, že Mumbai je centrom filmového a zábavného priemyslu krajiny je atmosféra skutočne neviazaná. Mumbai by som nazvala ako mesto snov, kľudne by mohol prebrať svetovú štafetu továrne na sny po Hollywoode. Tu, aj tá najmenej pravdepodobná vec sa môže stať skutočnosťou, stačí že ste bielokožec. Najmä keď sa trochu infiltrujete do tohto typu priemyslu prostredníctvom natáčaní, kde ste ako komparz. Získavate kontakty, vidíte ako veci fungujú, že sa všetko dá, len treba vedieť ako a môžete si omočiť prst v šampanskom pozlátenom peniazmi, ktoré sa v Mumbaji točia neuveriteľnou rýchlosťou. Pre mňa v Mumbaji ľudia žili viac naplno, užívali si zo dňa na deň, nemysliac príliš na budúcnosť. V Delhi bolo 70% ľudí na ulici v sakách s kufríkmi a ženy na opätkoch s obrovskými slnečnými okuliarmi cez pol hlavy, jednoducho seriózne biznis centrum. V Mumbaji tomu bolo inak, ľudia väčšinou oblečení v džínsoch, praktizujúci ležérnejší, komfortnejší štýl, aký vyhovuje aj mne. Samozrejme nejedná sa o pravidlo, tak ako v Mumbaji, kde má tiež biznis svoje miesto a ostatní Indovia hovoria o tých bombajských, že majú radi peniaze a žijú svetským životom, odvráteným od Boha (čo je opäť len otázka uhla pohľadu), nájdete veľa vyoblekovaných ľudí a v Delhi ľudí s crazy outfitmi, ale rozdiel medzi Dillíčamni a Mumbajčanmi je prítomný.
4. Štvrtý bod neexistuje. Zase až toľko rozdielov som nepostrehla :) Kebyže sa v Delhi zdržujem dlhšie a žijem tam plnohodnotne, ako tomu bolo v Bombaji, určite by sa toho našlo viac. Z krátkej dilijskej návštevy tak ponúkam aspoň to, čo na mňa zapôsobilo, či mi pripomenulo chuť veľkomesta v trochu inom podaní, na aké som bola na Indiu zvyknutá. Výhodou pre Dillí je ale jeho pozícia, odkiaľ majú turisti, ktorí navštívia túto krajinu na kratšie obdobie vynikajúce spojenia do všetkých najvyhľadávanejších turistických oblasti Indie ako je Agra, Jaipur, Amritsar, Varanási, Kalkata, sever pod Himalájami atď.
Ah, predsa len som si ešte na niečo spomenula. V Dilí som bola v období, keď sa konala Formula 1 (15 000 rupií za jeden lístok, čo tí ľudia kradnú?!?), spolu s koncertom Metallica a Lady Gaga. Ako iste viete, koncert Metallicy bol zrušený. Možno by som to ani tak nevnímala, kebyže kamaráti necestujú kvôli tomuto koncertu pol Indie, tešia sa naň ako malé deti a vy sa potom zvyšok večera pozeráte v hotelovej izbe, kde boli ubytovaní na ich znechutené tváre a počúvate, ako by sa toto nikdy nemohlo stať v Bombaji, pretože tam majú s organizáciou podobných udalostí oveľa bohatšie skúsenosti (čo je fakt) ako v Dilí. Záver indických kamošov tak bol: ak nejaký koncert s hviezdami svetového formátu, tak jedine v Bombaji alebo Bangalore, hl.mesta juhoindického štátu Karnataka, kde to vraj tiež žije - zistím a napíšem po svojom výlete začiatkom Januára. Dovtedy sa s vami podelím aspoň so sľubovanými článkami z ciest po Rajasthane a Pandžábe.
