Stojím na streche výškovej budovy v štvrti Bandra a pozorujem už známe okolie. V ušiach mi znie melódia Sweet Disposition od The Temper Trap.
Milujem tie povznášajúce pocity, keď si "skromne" namýšľate, že všetko vychádza a je ako má byť. Záblesky najkvalitnejšieho šťastia, tzv. pure energy. Dokonca aj ten svet sa veľkomožne prispôsobí, aby ste si to mohli vychutnať celou svojou silou.
Hľadím na Mumbai cez prekrížené prsty, so snahou vryť si elegantnú panorámu jeho mrakodrapov lesknúcich sa v páľave tropického slnka do svojej pamäte. Hlboko ako sa len dá. Až tam, odkiaľ ich ani svieži vánok indického oceánu neodveje. No dostatočne blízko na to, aby som všetko v prípade potreby, keď spomienkou budem chciet zvláčniť svoj deň, mala po ruke.
Raz azda príde čas, keď sa v spokojnosti zhlboka nadýchnem a odídem s pocitom naplnenia svojej subkontinentálnej púte.
Ale nie dnes. A možno ani zajtra. Ešte je priskoro.
Raz.
Dovtedy, dovidenia India! (until the very last goodbye)
