Do Fatehpur Sikri, ktoré je vzdialené len 37 km od Agry sa dá naspoľahlivejšie a najrýchlejšie dostať autobusom zo stanice v Agre - Idgah Bus Station. Tieto "čarovné" modré konzervy jazdia do neďalekého mestečka denne každú pol hodinu. V Indi ale treba rátať s možnosťou, že z pol hodiny sa poľahky stane hodina. Lístok sa kupuje priamo v autobuse a stojí pouho pohých 27 rupií. No nekúp to! Výlet do minulosti sa môže začať.
Po hodine pomerne pohodlnej (na indické pomery) jazdy, vás v cieľovej stanici pri pohľade na kopec týčiaci sa nad stanicou, privítajú hradby opevnenia celého komplexu. Po prejdení Gulab Shankar Gate, ktorú na obrázku vidíte, sa ocitnete v srdci mestečka, z ktorého ulíc sa na vás valia vône rôzneho charakteru. Príjemnejšími je jedlo, či rôzne vonné oleje a iné mysticky - orientálne pôsobiace zápachy. Menej vábne už pôsobia smrady ako odpadky, výkaly, či kanalizácia. Rozhodne si každý príde na svoje, aj tí najväčší fajnšmekri.
Cestu do komplexu, ktorý ukrýva všetky pamiatky, určite nájdete. Zablúdiť je temer nemožné. Stačí sa len opýtať. Niekedy netreba ani to, sami sa trhajú o to, byť vaším "sprievodcom" s nádejou, že sa im odvďačíte nejakou tou rupiou. Niektorý z miestnych vám tak s radosťou ukáže skratku a osobne vás doprevadí až na miesto. Prvé, čo po vyškriabaní sa na návršie uvidíte, je táto majestátna brána sveta - Buland Darwaza, ktorá nosí právom prívlastok najväčšia na svete.
Aby ste sa mohli pokochať výhľadom z brány, musíte najprv zdolať nespočetné množstvo schodov. Vzhľadom na fakt, že bola sobota (3.9.), posledný deň Ramadánu, na uliciach, ale aj v areáli, boli rozložené stánky a atrakcie. Miestami som sa cítila ako na jarmoku. Všade bola veľa ľudí, ktorí si prišli oddýchnuť a osláviť tento sviatočný deň v peknom prostredí. Rodinky piknikovali na zemi, nakupovali náramky, šatky, hračky, knihy, suveníry, jedlo a iné veci. Ďalší len tak leňošili a naberali energiu, hoc aj priamo na zemi v strede námestíčka.
Takýto pohľad sa vám odkryje po prejdení bránou. Vstup do tejto časti je zdarma. Musíte sa ale vyzuť a celú prehliadku absolvovať bosí, alebo v ponožkách (ktoré potom s najväčšou pravdepodobnosťou rovno vyhodíte), keďže ide o posvätné miesto. Je možné, že za iných okolností by to tu bolo čistejšie, avšak teraz boli po zemi porozlievané malinovky, zvyšky jedla, papierové tácky a iné veci, takže ste si museli dávať dobrý pozor kam stúpate.
Vchod do jedného z chrámov.
Vnútro hrobky Salima Chishti. Zvonku je táto nízka a panensky biela hrobka v ostrom kontraste s ostatnými, majestátne pôsobiacimi, do červena sfarbenými budovami. Závoreň je aj miestom, kde si priviazaním červeného motúzika o kamenné okno vyplnené ornamentmi, môžete niečo zaželať. Hovorí sa, že želanie vám bude splnené. A keďže nič nie je zadarmo (dokonca ani na posvätnom mieste), podmienkou je, aby ste sa po tom, ako sa tak stane, vrátili naspäť. Zrejme za účelom vďaky. Keďže želania sú veľmi nebezpečná vec a treba ich správne formulovať tak, aby sa nejakým záludným spôsobom neobrátili proti vám, neželala som si nič. Nahováram si totiž, že som spokojný človek, ktorému nič viac k šťastiu netreba. A čo treba, príde samo. Okrem toho, nie som si istá, či budem mať možnosť vrátiť sa.
Nedaľeko (5 minút cesty pešo) sa nachádza obrovský areál palácu so záhradami. Do tejto časti sa už platí vstup. Klasicky pre Indov a členov okolitých krajín je to len 10 rupií. Pre ostatných 260 rupií. Nepomohlo vysvetľovanie, že sme študenti študujúci v Agre, ani ukazovanie študentských víz, v ktorých je napísaný názov univerzity a kde je uvedené, že sme registrovaní na FRO (Foreign Registration Office), a teda zdržujeme sa tu dlhšie obdobie, na základe čoho by sme mali mať nárok na zľavnené vstupné. Boli neoblobní. Všetci, až na babu zo Sri lanky a Thajska, sme tak vysolili po 260 rupií a bez slova vošli. Na úvod nás privítalo priestranné nádvorie, v pozadí ktorého sa črtal pravdepodobne vtedajší príbytok. Všetky chmáry sa razom rozplynuli, vstrebávali sme pozitívnu atmosféru miesta a naberali späť stratenú energiu. Po zavretí očí sme si predstavovali, ako tadiaľto v 16. storočí kráčali významní panovníci s ich poddanými, spolu so ženami v pestrofarebných sárí. Samé pre seba sme vo svojej fantázii hrali hru, že sme súčasťou háremu a krátime si dlhý deň prechádzkou po okolí, obdivujúc krásu architektúry.
Obdivujte spolu so mnou.
Pánč mahál.
Náladu z práve videného a prežitého nepokazil ani silný dážď, ktorý nás sprevádzal až do konca. Na obrázku Diwan-i-Khas.
Interiér Diwan-i-Khas. Architektúra mi pripomenula scénu z pre mňa úžasného filmu, plného krásnych obrazov a metafory - The Fall. Nečudo, že režisér Tarsem Singh je Ind.
Sviežo zelné záhrady dýchajúce životom - oáza pokoja.
Pohľad na mesto Fatehpur Sikri z brala, na ktorom je postavený palác.
V areáli sa nachádza niekoľko vodných nádrží, do ktorých pološialení Indovia skákali rybičky a bezstarostne sa kúpali.
Cestu nám spríjemňovali aj takéto milé stvorenia.
Na podrobnú prehliadku oboch objektov vám bohate stačí 5 hodín (aj to som už pridala). Fatehpur Sikri je tak ideálnou voľbou na jednodňový výlet, ktorý vám dodá potrebnú energiu pre prežitie nasledujúcich dní.
