Tu je zopár obrázkov indického ubytka ako som sľúbila. Nie je to až také zlé ako to možno vyzerá :)
Na celom ubytku sú najkrajšie vchodové dvere (to sú tie vpravo). Až na to, že zámok je pokazený a preto musíte popri otváraní mykať kľúčom a náhle rýchlo otočiť doprava. Podarí sa to tak na desiaty raz, takže najprv radšej zazvoníte, či je niekto doma. Zväčša našťastie áno.
Tento pohľad sa Vám naskytne po otvorení dverí. Napravo posteľ, naľavo stolík, ktorý pod náporom vecí nevidno, niečo na štýl sedačky a "terasa". V diaľke sa zračí kuchyňa.
Spomínaná teraska. No neposeď si! :D
Po predsieni, resp. chodbe s obyvkou a spálňou v jednom nasleduje mini chodbička. Prvé dvere naľavo - kuchyňa, dvere napravo - izba č. 1, druhé dvere naľavo (ktoré nevidno) - izba č. 2 (moja), dvere oproti - kúpelka s weckom v jednom.
Kuchynka. Chladnička napravo je v trendy modrej farbe, vľavo práčka. Všetko funkčné, voda tečie, varič hreje, čo viac treba k životu?
Občas naše kuchynské okienko navštívi zopár kamošov. To vedľa nich je kartón. Zaujímavá dekorácia.
Izba č. 1.
Wecko pri izbe č. 1. Bohužiaľ nesplachuje a nefunguje ani tá sprcha.
Izba č. 2, moja a Bulharova. V ten deň sa práve nasťahoval, tak to ešte vyzerá ako po bombe.
Moja postieľka. Super tvrdá s ešte nevybaleným bordelom (prostrediu som sa prispôsobila očividne celkom rýchlo). Tá diera v stene obložená drevom, hm, doteraz neviem aký to má mať účel, ale za tou doskou je už ulica. Netuším, či tam malo byť okno alebo čo, ale vyzerá to zaujímavo. A to vo vrchnej časti diery nie je skrinka, ale tam bývajú vtáčiky. Majú tam hniezdo. Neviem koľko, ale myslím, že viac ako jedno. Zrejme je to z vonkajšej strany otvorené, neviem ako inak by sa tam dostali. Rozhodne prekvapujúce a je ich aj dosť počuť, hlavne okolo šiestej, siedmej ráno, keď ich prídu kŕmiť rodičia. Ale aspoň máme veselo.
Výhľad z okna. Prvé poschodie. Ale tie mreže sú aj na šiestom.
Detail drevenej diery v stene. Trochen presakuje. Predsa len monzúnové obdobie. Občas aj prefukuje, ale keď spíte, je Vám jedno.
Wecko so sprchou v jednom, vedľa mojej a Bulharovej izby. Chce to trochu tréningu kým sa naučíte, ako si na prvý šup neocikať nohu.
A na záver výhľad z kupeľkovského okienka :) Holubica mieru.
Ono to nie je také zlé, ako to možno vyzerá. Zvyknúť sa dá na hocičo, hlavne že máte kde zložiť hlavu. Okrem toho spolubývajúci sú super, čo značne pridáva na atraktivite bývania. Nič to ale nemení na fakte, že platíme každý jeden 4500 rupií (cca 2250Sk) mesačne, čo dá dokopy slušný balík, ale je v tom spomínaná upratovačka. Teta, resp. dnes som zistila, že sú to traja ujovia, čo žehlia prádlo, v cene ubytka nie sú. To som si len naivne myslela :D Cena za jednu vyžehlenú vec (akúkoľvek) je 3 rupie (cca 1,50Sk). Čo znamená, že si budem žehliť sama. Pretože pri mojom mesačnom plate 12 000 rupií (v kútiku duše dúfam, že to bude 16 000, ale veľké nádeje tomu nedávam) sa veľmi vyskakovať nedá. Budem rada ak niečo ušetrím na cestovanie. A preto každý kto ste chceli, aby som Vám niečo doniesla, zabudnite :D
