reklama

Jerry na vandrovke

Alebo keď vám na izbe indického internátu znenazdajky vystriedajú jašterice, na ktoré ste si už ako tak zvykli a spriatelili sa s nimi krysy!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Krysa je možno pre tieto stvorenia kruté pomenovanie. Pod krysou si predstavujem tú najšpinavšiu zo špinavých, pohybujúcu sa väčšinou v kanáloch. Budem ich preto nazývať potkanmi, či myšami, keďže si nie som celkom istá s čím presne som mala dočinenia. Samozrejme v kuloároch internátu sa už dlhšie šepkalo, že tá či tá uvidela potkana, ba dokonca potkaniu rodinu. Baby z Tadžikistanu ich mali nasťahované priamo v izbách už dlhšiu dobu. O tomto fakte som teda vedela a žila s ním, no pokiaľ sa ma nejak bytostne netýkali, čiže som ich nevidela, neprikladala som im prílišnú vážnosť. Až raz si idem čosi vyhodiť do koša, ktorý máme na chodbách internátu a skoro som dostala infarkt. 2-3 potkany sa rozutekali na všetky svetové strany až som ich v tej rýchlosti nestihla spočítať. Táto skúsenosť mi teda potvrdila, že to o čom sa už dlhšie polemizuje predsalen nebudú fámy. Aj keď som odvtedy pristupovala k spomínanému košu so značným rešpektom a heslom „vždy pripravená!", tento incident som časom vypustila z hlavy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Až včera, keď si tak spokojne jedno krásne chladné indické ráno lebedím na wecku, kde som sa snažila opäť narodiť do nového dňa, začujem pískať spolubývajúcu. „Čo je, čo je?," pýtam sa jej s hrôzou. Nemá totiž vo zvyku pišťať len tak pre nič za nič. „V mojej taške bola myš!," objasňuje mi s ruským prízvukom, takže tvrdé y v slove myš znelo naozaj tvrdo, čo dodalo situácii neobvyklú vážnosť. No výborne, pomyslím si a zároveň sa utešujem, že myš predsa nevie liezť po stene do výšky hlavy ako jašterica, zvyčajne sa drží pri zemi, preto keď budem opretá o stenu sediac na posteli, nič mi nehrozí. A keďže by sa mali báť ľudí, v okamihu keď položím nohy na zem, skryje sa za najbližšiu skriňu, keďže diery tu zatiaľ našťastie nemáme. Rozhodla som sa tak tolerovať toto stvorenie v našej izbe, aj keď žiť s vedomím jeho existencie už bolo o čosi náročnejšie. To som však netušila čo ma v to popoludnie po príchode zo školy čaká.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V snahe porozumieť hindickým hakibakom a gramatike, si len tak nevinne a učenlivo sedím za stolíkom. Keď tu sa v periférii môjho pohľadu zjaví na dlážke niečo tmavé. Dlážka je biela (môžete sa o tom presvedčiť v článku Indický internát), takže vďaka kontrastu som zbadala to, čo by inak uniklo mojej pozornosti a okrem toho som sa na to učenie zase až tak nesústredila. Čo si budeme navrávať. Keďže TO (nazvala som ho Jerry) zaregistrovalo môj pohyb, okamžite sa skrylo pod posteľ. Nakuknem, no nič nevidím. Nasadila som teda stratégiu vyčkávania. Všade bolo ticho, takže Jerryho jemné škrabkanie som nemala problém započuť. Šla som po zvuku. Bingo! Za stolom. Stále som mu dávala šancu v zmysle, nebudeš mi dávať najavo svoju prítomnosť a ja som ochotná sa tváriť, že neexistuješ. No Jerry bol tvrdohlavejší ako sa na potkana patrí, alebo bol možno len hladný. Ktovie koľko dní sa už potuloval v našej izbe a keďže tu v tomto väzení veľa jedla na izbách neprechovávame, nebolo mu do čoho hryznúť. Odrazu vidím, ako si to na drzovku túruje krížom cez izbu. Vysvitlo, že Jerry je malé myšiatko. Síce ma toto poznanie primälo k tomu, že som s ním začala trochu viac súcitiť a odpustila mu, že si z tých 40tich izieb vybral práve našu, no aj tak som zotrvala v úmysle zbaviť sa ho. Len som ešte netušila ako. Bol naozaj rýchly.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pootvorila som vchodové i balkónové dvere a dala mu poslednú šancu na to, aby sám od seba v pokoji odišiel. Pokračujúc vo vyčkávacej taktike s už otvorenými dverami, si sedím na posteli a čítam. Keď opäť začujem známy zvuk škrabotu. Nahnem hlavu nech vyzistím, kde sa tento raz ukryl, keď tu vidím ako sa bejby potkan hrabe z rohu mojej postele smerom k zemi. Ježišikriste, Jerry, ty vieš skákať?!! A bol si blízko mňa, práve teraz! Čo ak budem v noci spať a on sa mi bude prechádzať po hlave bez toho, aby som o tom vôbec vedela? Drzý Jerry, zlý Jerry! V panike (predsa len som žena) volám kamošovi, nech mu zdelím práve prežité. Neviem prečo som si naivne navrávala, že by mi z Chennaia, ktorý je od Agry vzdialený tisíce kilometrov, pomohol situáciu vyriešiť. V tej chvíli šlo racionálne uvažovanie bokom. Smial sa, ako inak. Nedokázal pochopiť, že sa dokážem báť niečoho tak malého ako je myš. Kebyže je tá myš alebo potkan domáce zviera, nemám s tým problém, toto už mám odskúšané, kľudne sa s ním pohrám, chytím atď. Ale keďže je to prišelec ktovie odkiaľ a ešte k tomu indický, môže byť prenášačom nejakej choroby. Toto poznanie, ako i kamošova rada otvoriť už otvorené dvere, zobrať nejakú palicu a akosi ho vyduriť z izby von, boli poslednou kvapkou do oceánu trpezlivosti a tolerancie daného hlodavca. Jerry nejerry, nech sa ťa bojím ako chcem, je mi ľúto, no včerajšia noc bola tvojou poslednou v tomto príbytku. Poodťahovala som všetok nábytok, aby som zistila, kde sa náš milý tentoraz skrýva. Nikde nič. Naslepo búcham palicou, aby som ho donútila k úteku. Už som si začala navrávať, že možno vybehol von bez toho, aby som si to všimla, no aká by som len bola opäť naivná, ak by som mu na to naletela! Nakoniec, beťár jeden, vykukol. Ani som nevedela, že ten stolík, kde sa skrýval, je zo zadnej strany dutý a je tam toľko prachu. Stačilo pár pohybov tyčou a Jerry si to dezorientovane trielil von cez balkónové dvere, ktoré som v momente zavrela a s rozbúchaným srdcom skočila späť na posteľ. Viem, že bol už vonku, ale aj tak vo mne ešte doznievali emócie strachu, alebo ako to nazvať, ktoré som chcela prežiť v bezpečnej zóne posteľného ostrova.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jerry mi dal teda zabrať, ale po tom všetkom som cítila hrdosť, že som sa dokázala prekonať. Pri jašterici menom Lizy, ktorá sa medzičasom zázračne vyparila, som toto nedokázala. Dúfam len, že tu Jerry nezanechal členov svojej rodiny, alebo sa sem cez tie otvorené dvere počas vyháňačskej akcie, nestihli nasťahovať noví votrelci.

PS: V tomto príbehu nebolo fyzicky ublížené nijakému zvieraťu. Jediný kto utrpel nejakú traumu som tu bola ja. Po zázračnom vyparení Lizyho a násilnom odohnaní Jerryho, nám tu tak ostali už len tie komáre. S tým dokážem žiť. Pokiaľ ma samozrejme nenakazia maláriou.

Martina Trginová

Martina Trginová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu