Tento clanok pisem s oneskorenim dvoch tyzdnov, ale spomienky na danu udalost su stale dost zive na to, aby som vam mohla priblizit system zdravotnych sluzieb v Indii. Samozrejme nechcem nic generalizovat, moj zazitok bol jeden z tych horsich a vraj (ako som sa neskor dozvedela) to tak zvycajne nie je, ale ktovie. Rozhodne sa nechystam opat ochoriet, aby som mohla navstivit inu nemocnicu a poopravit si mienku.
Vo stvrtok prepukla choroba naplno. Uz skor som pocitovala horucku a celkovu malatnost, ale kym som stala na nohach, tvarila som sa, ze sa nic nedeje. Nasadila som domacu liecbu a po praci som sa to snazila vylezat. Nuz nepomohlo. Virus bol silnejsi ako ja. Vo stvrtok som tak bola nutena vypytat sa z prace skor, aby som zamierila priamo do najblizsej nemocnice. Co bola asi chyba. Mala som si najprv spravit prieskum zariadeni podobneho typu v okoli a potom sa rozhodnut pre jednu z nich. Ale teraz je to uz aj tak nepodstatne. Rada pre vas: Pred tym ako navstivite nejakeho doktora v Indii, skuste si vyzistit aku uroven ma ta ktora nemocnica a ake referencie ma dany doktor. Ten moj si titul zrejme kupil. Jeho meno znie Doktor Rajesh!
Z poslednych sil sa doplazim do nemocnice, na recepcii nahlasim svoje meno a v skratke popisem svoj stav, po 5tich minutkach (mozno ani to nie) cakania, ma slecna vyzve, aby som sla na poschodie do prvych dveri vlavo. Samozrejme pred vstupom do nemocnice sa musel kazdy povinne vyzut, co asi neprospieva tym prechladnutym, kedze na zemi boli studene dlazdicky. Vstupila som do "laboratoria" doktora Jajbolito, posadila sa a nieco, co sa podobalo vysetreniu, mohlo zacat.
Prekvapive bolo, ze pan R nepotreboval ziaden doklad totoznosti. Jedine na co sa ma opytal bolo meno. Aj to len krstne, priezvisko ho nezaujimalo. Neskor pri vypisovani receptu sa zaujimal aj o vek. To asi aby vedel nastavit davkovanie, ale vzhladom na to, ze nepoznal moju vahu ani vysku, iba ak odhadom, neviem nakolko mu tento udaj pomohol. V strucnosti som mu popisala co ma trapi, ze mam horucky styri dni a od vcera aj silnu hnacku, ale ze inak ma nic neboli, len som vysilena a bez energie.
Lahla som si na postel, aby ma popocuval. Pocuval len brucho a aj to cez tricko. No nie som sice odbornik, ale prislo mi to zvlastne. Potom mi odmeral tlak. Tlakomer ako z druhej svetovej. Celkovo ta nemocnica mala vybavenie a servis ako z druhej svetovej. Alebo ako zo serialu Mash. Potom mi zmeral tep, systemom zatlac prst o zapastie a pocitaj udery za minutu. Pripomenulo mi to stare dobre branne cvicenia na zakladke a strednej (co nebolo zase tak davno).
Verdikt "pana" doktora znel: virus. Virus? Aky virus? Pytam sa ho. Klasicky virus, nic vazne, znela jeho odpoved. Neskor som sa dozvedela, ze nieco bolo vo vzduchu, pretoze to malo viac ludi v rovnaky tyzden. Zopar mojich znamych, ale i kolegov, rovnake priznaky a priebeh. Tak som sa spatne trochu ukludnila. Po prehliadke mi neprijemny indicky doktor s falosnym a slizkym usmevom vypisal recept. Teda na recept sa to len podobalo, pretoze to bol zdrap papiera s adresou nemocnice v zahlavi a plniacim perom napisanym davkovanim pre trojo liekov. Na otazku ako dlho mam ostat doma a kedy mam prist na kontrolu s usmevom odpovedal, ze mozem ist zajtra do prace. Prekvapene na neho pozeram. Na otazku, ze ci vie, ze nemam silu ani na nohach stat, nieto este chodit do prace preplnenym vlakom, odpovedal: "Ok, ostante doma styri dni a oddychujte." Wow, servis ako delo!
Na zaver mi este zobrali krv, i ked trochu som sa bala, ci sa tou ihlou nenakazim, pretoze trikrat hygienicky to tam nevyzeralo, ale vychodiska nebolo. Donutili ma zaplatit 300 rupii za konzultacie - to bolo akoze to vysetrenie, aj napriek tomu, ze som im vysvetlovala, ze mam cestovne poistenie, ktore to zaplati za mna, ale nedali si povedat. Po vysledky som si prisla v pondelok, nastastie ani stopa po prasacej. Inak teraz je to tu s prasacou chripkou dost vazne. Na tyzden boli zavrete skoly so vsetkymi verejnymi priestranstvami ako napr. nakupne centra, kina, divadla, dokonca aj niektore restauracie. Ludia nosili a stale nosia ruska na tvari, co mi pripomina nedavnu hysteriu kvoli Sarsu. Ked niekto kychne, utvori sa okolo neho vakuum, ale na druhej strane, co si budeme hovorit, v tom vlaku pri tych tlaceniciach im ani ta maska velmi nepomoze. Ale to len tak na okraj.
Po obdrzani vysledkov som este musela zaplatit 720 rupii za krvne testy. Spolu som tak vycalovala 1020 rupii v podstate za nic. Nakoniec som to teda riesila zlozitejsou cestou, ze som vsetky ucty a potrebne dokumenty preposlala poistovni na Slovensko, kedze dana nemocnica nemala ani email, ani fax, a tak to nemohli uhradit priamo oni, aby som ja nemala vydavky. Okrem toho potrebovala som doklad o tom, ze som uz v poriadku, bez ktoreho by som nemohla pracovat a prichadzala by som tak o peniaze. Lenze ten mi v nemocnici nechceli vydat skor kym nebude vsetko uhradene, takze aj z tohto dovodu nebolo inej cesty. A samozrejme ten doklad nebol dokladom, bol to opat zdrap papiera, pisany plniacim perom, avsak tento raz aj s peciatkou a podpisom pana Doktora Uzasneho. Prekonali sa.
