Tento prispevok bude bez interpunkcie, pretoze ho pisem v praci, kde pochopitelne nemaju slovensku klavesnicu. Dovodom podania ziadosti o staz v zahranici bola hlavne tuzba cestovat. Vypadnut cez leto niekam prec, zazit nieco nove, co mi opat doda energiu na dalsi skolsky rok a vytrhne ma aspon na moment zo stereotypu. Mohla som si zvolit klasicke prace typu housekeeping, waitress, sale assistant a podobne prostrednictvom nejakej agentury, alebo len tak na blink v krajinach ako Anglicko, Irsko, Cyprus, USA. Avsak to som uz nechcela. Tuzila som vyskusat nieco absolutne odlisne od toho, s cim som mala doteraz skusenosti, nieco co ma mozno zmeni, prinuti ma uvedomit si cokolvek, co budem moct zuzitkovat v neskorsom obdobi. Preto som bola rada ked sa mi ponukla moznost ist na manazersku staz do Indie. Okrem Bombaja som ziadala o miesta v Hyderabade, Chennaii a inych indickych oblastiach. Nakoniec ma vsak po vtipnom telefonickom pohovore prijali do spolocnosti Frameboxx v Bombaji. Bola som rada, ze mam plan na leto, no na druhej strane som sa obavala skutocnosti, ktora na mna cakala a s ktorou som doposial nemala ziadnu skusenost.
Zacala som zistovat informacie o danej firme a krajine, ktora bude mojim domovom nasledujuce styri mesiace. Do poslednej chvile som nevedela ci odlietam. Vsetko zaviselo od toho, ci uspesne zvladnem bakalarske statnice. Pred odchodom musel samozrejme vseto komplikovat prodekan, ktoremu sa nepacilo ze vynecham mesiac a pol zo semestra, kedze u nas neexistuje individualny studijny plan. Namiesto toho, aby bol rad, ze sa studenti snazia a podporoval ich v tom, to cele komplikuje a kladie zbytocne prekazky. Hold Slovensko. Nakoniec som ale uspesne zostatnicovala a sla do toho aj napriek jeho vyhrazkam, ze si dam stvrty rocnik o rok neskor. Samozrejme ziadne o rok nebude! Musim vsak podotknut, ze ma mierne vystrasil, aj ked na veci to nic nemenilo. Popis naplne mojej prace znel takto: 1. Martina will take care of new customers, engaging them and educating them about the various career options available to them. 2. She will interact with students daily and help solve their queries. 3. She will also help in promoting the institute and help organize educational seminars. 4. She will also indulge in reporting and administrative tasks for the institute. Sranda, pomyslela som si, popis je popis, ale radsej si pockam na realitu.
Nastupny den bol prvy jul, co vyslo na stredu. V zmluve bol uvedeny pracovny cas od 9tej do 6tej. Prisla som teda na deviatu. Hned ako som vstupila, doslo mi, ze som tu asi skoro. Vsetci prisli o desiatej. Moj pracovny cas teda v skutocnosti zacina o 10tej a konci o 6:30. Mozem preto spavat o hodku dlhsie. Paradicka. Popri cakani na manazera na recepcii, som sledovala dianie okolo. Jeden chalan zametal dlazbu, druhy ju umyval a striekal do vzduchu osviezovac, treti sa ma spytal ci chcem caj alebo kavu, stvrty to doniesol a odniesol. Wow, hovorim si. Oslovovali ma Madam. Tak tu sice oslovuju bezne kazdu zenu, ale aj tak mi to bolo trochu neprijemne. Muzov oslovuju Sir alebo Boss. Spravali sa, akoby oni boli moji sluhovia a ja nieco viac. Zvlastny pocit. Na toto si asi nezvyknem. Iny kraj, iny mrav. A to neplati len pre moju firmu, ale aj pre kazdu restauraciu, podnik, hotel, obchod a podobne. Sluzby su tu na najvyssej urovni s akymi som sa doteraz stretla.
Po tom ako ma privital manazer, poveril jednu zensku, aby ma previedla po budove a poukazovala mi co kde je. Vyfasovala som pracovny kutik s kompom a netom, ako aj svoju prvu ulohu. Prestudovat firemne prospekty a vediet toho co najviac. Postupne som sa dozvedela, ze ide o firmu, ktora ponuka mladym ludom kurzy v oblasti animacie a vizualnych efektov spolu so specializaciou a samozrejme s certifikatom alebo diplomom. Na trhu je sice len dva roky a posobi vyhradne na indickom trhu (asi preto som o nej nikdy predtym nepocula), ale v jej vedeni stoja ludia, ktori maju mnohorocne skusenosti a ich mena su na Indickej pode zname. mne samozrejme nic nehovorili. Ich vzdelavacie programy boli vypracovane do detailu a na prekvapivo vysokej urovni. I ked, co ja mozem hodnotit, zevsak. Na mna ako laika to aspon tak cele posobilo. Bola som unesena mnozstvom informacii o animacnom procese.
Ako studentka masmedialnej komunikacie a reklamy som sa s tym v zivote nestretla. Vsetko bolo pre mna nove a velmi pritazlive a stale je. Musela som sa preluskat cez predprodukcny proces, neskor produkcny a postprodukcny, typy specializacii, cez dane body z ktorych jednotlive casti pozostavaju, ku kazdemu vediet nieco povedat, dat aktualny priklad zo sucasnosti a z prac studentov, ako i vediet ake softwary su potrebne na realizaciu kazdeho podbodu. Pre technicky antitalnet ako som ja, ktory vie pocitac zapnut, vypnut a pouzivat internet to bola vyzva. Zo skoly som poznala v skratke jedine Photoshop a Illustrator, maximalne tak este InDesign, aj to len z pocutia. Vo vsetkom som mala riadny chaos. Moje zufalstvo vsak prerusilo posedenie s prvymi zakaznikmi, ktori sa prisli informovat o moznostiach rastu prostrednictvom nasej firmy. Sedela som v kute a sledovala ako manazer zanietene podla poziadaviek vybera najvhodnejsi kurz, ako ho dopodrobna popisuje a rozkresluje, ako ukazuje priklady studentov (medzi ktorymi bolo aj toto video http://www.youtube.com/watch?v=XaG03WbU-iU) a zrala som mu to aj s navijakom, rovnako ako zaujemcovia. Zaujimave pre mna bolo, ze sa prislo informovat dievca vo veku cca 19 rokov, spolu s jej otcom. Ten za kurz zrejme zacvaka, a preto si asi potreboval byt isty kam chce svoje peniaze investovat. Cena dvojrocneho kurzu, ktory zahrna specializaciu sa pohybuje okolo 75 000 Sk, prehodte si to na eura ak mate potrebu. Co vraj nie je vela. Kedze sa v tom vobec nevyznam, neviem to posudit. Ale myslim, ze u nas by s nikym rodicia nechodili, dokonca by za to ani neplatili. Pekne brigadicka, nejake to leto v zahranici, studentska pozicka a podme.
Po skonceni prezentacie a odchode zakaznikov, sa ma manzer spytal, co som stihla zachytit, comu som nerozumela a dal mi dalsie typy odkial mozem ziskavat informacie. Okrem ineho mi odporucil aj tuto stranku www.animationXpress.com. Bolo to velmi poucne. Vidiet ako sa to v skutocnosti deje, aka je realita, je asi najlepsia skola. Pomaly som zacinala celemu systemu rozumiet. Sama som sa cudovala. Na druhy den si ma manazer zavolal do kancelarie a hrali sme nieco ako role play. On bol zakaznik, ktory ma zaujem o jeden z kurzov a ja counsellor. Chcel vediet co som sa stihla naucit. Samozrejme zopar veci som poplietla, ale vsetci su tu mili, napomocni, atmosfera je uvolnena, necakaju odomna ako od stazistu, ze budem hned vsetko vediet, takze to nevadilo. Vedia, ze som neprisla pre nich pracovat, ale ucit sa od nich. To, co som sa vo firme naucila za dva dni, mi skola nedala ani za rok. Mimochodom manazera tipujem na takych 35 rokov a v tom co robi je fakt dobry. I ked ktovie, mozno je starsi. Indovia vyzeraju v skutocnosti mladsie ako naozaj su. Asi to bude tym, ze sa nestresuju.
Piatok a dnes, cize sobotu, kedze bohuzial robim aj soboty, ma presunuli do officu v inej casti Bombaja. Len v Bombaji maju celkovo 8 officov, pricom spolu ich je okolo 40 po celej Indii. Sem som prisla na trening, po ktoreho konci sa vratim do stvrti Versova, do povodneho officu. Prve co ma prekapilo bolo, ze tu kazdy chodi bosi alebo v ponozkach. Topanky ostavaju pred vchodom do firmy. Vedela som, ze sa v Indii vyzuva, ale myslela som si, ze to plati len pre posvatne miesta, ako su chramy a podobne. A kedze na pobocke v stvrti Versova sa nevyzuva, prekvapilo ma to o to viac. Zaucala ma zenska, ktora ma mnoho skusenosti s danou pracou a vdaka nej som celemu procesu porozumela este lepsie. Odovzdala mi kvantum informacii, skusenosti, tipov a trikov. Cely cas som otvarala hubu, v nemom uzase ju sledovala a opakovala slova ako amazing, unbelievable a podobne. Az doteraz som nemala ani len najmensiu predstavu o tom, ako sa tvori film. A to nielen ten animovany, ale hocijaky, v ktorom su pouzivane specialne efekty. Az som nadobudala pocit, aky je ten filmovy priemysel jedno velke klamstvo a takmer nic z toho co vidime v konecnej verzii nie je skutocne. Kebyze mam prachy hned idem na kurz. Presviedcat teda vie :)
Moja staz teda trva len stvrty den. Zatial som v zaucacom stadiu, ale musim povedat, ze doposial nemam zly zazitok. Spravaju sa ku mne ako k seberovnej kolegyni, co je pre mna novinka a tak trochu nezvyk. Dvakrat denne (raz doobeda a raz poobede) nam donesu caj s mliekom, ktory je vyyyborny a vzdy ma rano caka na stole flasa s pitnou vodou, na ktorej je uz moje meno. Inak co bolo pre mna zvlastne je, ze Indovia piju z flase tak, ze sa nedotykaju perami hrdla flasky. Leju si to zvrchu do hrdla. Vidiet takto pit Inda domacu je naozaj zazitok! Je to podla mna o dost hygienickejsie, rovnako ako ich slapacie wecka, ale skusat to nebudem. To by som musela chodit permanentne s podbradnikom okolo krku. Mam sa tu teda super, aspon zatial, nechcem to zakriknut. Vela som sa naucila a dufam, ze sa este vela naucim. Avsak ako vidite sami, kedze si tu vypisujem clanocky, prevaznu vacsinu casu nemam co robit a trochu sa nudim. Ako neskusena stazistka nemam v rukach tolku zodpovednost a preto len sledujem, pozorujem, ucim sa a premavam sa po nete. A zase, povedzme si pravdu, ani tych zaujemcov o kurzy nie je az tak vela. Jeden, maximalne dvaja denne. A co so zvyskom casu? Tak sa aspon snazim ucit zaklady jazyka Hindu od kolegov :D
