Náš výlet začal zastávkou v dedinke Darap village. Dedinke hlučného ticha. Nikde nikoho. Len zvieratá za odparovania sa okolitých kopcov sýtej zelene dokazovali, že tam predsa len niekto žije. Všade hmla a sychravo. Malé rázovité domčeky prevažne bielo-modrých farieb mĺkvo lemovami cestu.
Územie okoliých pohorí je prerušované vodopádmi, ktorých šuštiace padanie z výšky možno začuť už z diaľky. Ako prvé sme míňali Rimbi Waterfalls.
Neďaleko nich je na brehu rieky Rimbi vystavaná skalná záhrada Sewaro, označovaná ako populárne miesto na pikniky. Vystavala ju sikkimská vláda pre podporu turizmu, no dnes objekt pôsobil spustnuto, ošarpane a príliš umelo (bol tam aj vypustený bazén). Život záhrade, do ktorej by som na piknik v živote nešla, dodávala len sila rieky obmývajúca kamene, popri ktorej viedla úzka promenáda.
Ešteže obrazy okolia pocit sklamania rozptyľovali.
Poslednou zastávkou na ceste k mystickému jazeru boli jedny z najväčších vodopádov Sikkimu - Kanchenjunga, valiacich sa z výšky 91,44 metrov. Názov prebrali od tretieho najvyššieho vrchu sveta rastúceho neďaleko. Nakoľko sú od hlavnej cesty "neviditeľne" ukryté medzi skalami, boli objavené len nedávno, odkedy sa stali turistickým lákadlom. Už stánky s občerstvením po ceste k nim naznačovali, že pôjde o najkomerčnejší bod celého výletu. Všade plno indických turistov, fotiacich sa v tých najkrkolomnejších pózach. Množstvo odstavených áut a džípov s domácimi, ktorí sa snažili zarobiť ešte aj na tom, že nám podajú ruku pri prechádzaní z kameňa na kameň, aby sme sa náhodou nepošmykli.
Okolo jednej poobede sme sa konečne dopravili k spomínanému jazeru Khecheopalri, ukrytému v horách. Tam sme sa ja a moja litovská spolužiačka rozhodli definitívne opustiť našu turistickú skupinu. Organizovaný výlet som si počas svojho cestovania vyskúšala prvý raz, aby som veľmi rýchlo pochopila, že také niečo nie je vôbec pre mňa.
Hladina jazera bola tichá a pokojná. Legenda hovorí, že tu nenájdete plávať ani len lístok zo stromu. Ak by tam aj nejaký padol, vtáci ho okamžite odnesú preč. Táto posvätná vodná plocha obkolesená farebnými, trepotajúcimi vlajočkami a modlitebnými valcami, je aj zastávkou budhistických a hinduistických pútnikov. Mám rada atmosféry prírodných svätých miest podobných tomuto. Človek sa tam cíti nadprirodzene, ba až magicky. Cez oko sa do mozgu dostávajú obrazy reálneho sveta, no duša vníma svet úplne iný. Nepopísateľné.
Od miestneho hoteliéra v Pellingu sme dostali tip na ubytovanie v okolí jazera, neďaleko budhistického kláštora. Strmú, nekonečnú cestu k nemu sme si museli krvopotne vyšľapať. No na jej konci nás čakala taká nádhera, že by mi neprekážalo šľapať si to aj 4x. Ocitli sme sa v dedinke Lepčov, kde si pokojne v lone prírody nažívali domáci.
Medzi domčekmi bol ukrytý Pala′s homestay, ponúkajúci ubytovanie domáceho typu pre turistov, za 250 rupií na osobu, vrátane stravy a čaju. Staručký Pala bol veľmi milý a usmievavý. Pohostinnosť a dobrota z neho priam sálala.
Jeho rodina (manželka s deťmi) sa o nás starali lepšie ako v 5 hviezdičkovom hoteli. Okrem mňa a Litovky tam bol zo zahraničných jeden Izraelčan, Talian, Francúz a Nemec. No necítili sme sa ako chodiace peniaze, dokonca ani ako votrelci narúšajúci ráz dedinky, fungujúcej veľmi tradične.
Stali sme sa súčasťou dedinky, kde sme mali možnosť prizerať sa i spolu s nimi prežívať ich každodennú rutinu. Ranné kúpanie, chystanie chlapcov do školy neďaleko kláštora, v ktorom sa učili za budhistických mníchov, panika v detských očiach, keď sa odnikiaľ zjavil splašený kôň, ale i debaty v zmiešanom anglicko - hindi - nepálskom jazyku a spievanie tradičných piesní s úkážkami tancov pri večernom ohni.
Ráno, pri svitaní, nás čakal nádherný výhľad na slnkom osvetlené pohorie Himalájí, kde sa už pýšil vrch Kančendžunga (8 586 m.n.m.).
Sikkimské raňajky od domáceho Palu, ktorý bol v mladosti kuchárom Dalajlámu chutili lepšie ako jedlo v najdrahšej reštike. A tento človek teraz vyváral pre mňa? Je to vôbec možné? Opäť raz milujem tento život.
Pokoj, čerstvý vzduch a odreagovanie ďaleko od nami poznaného sveta som si na tomto mieste užila dokonale. Skrytý raj na zemi, ďaleko od otravných turistov, či domácich snažiacich sa vymámiť z vás aj poslednú rupiu. Nikde nič, len nekonečné výhľady v obklopení nedotknutej prírody, chránené majestátnym Himalájskym masívom.
Zbohom ostávajte, budete mi chýbať! S ťažkým srdcom sa vydávame smer "za kopec".
