Ako ste zaregistrovali frekvencia pridávania článkov do blogu je coraz nizsia. Dôvodov je hneď niekoľko. Wow efekt po mesiaci pobytu opadol, celkom som si tu zvykla, zabehla sa, veci už na mňa nepôsobia tak odlisne a nezvyčajne ako na zaciatku. Okrem toho v práci sa to vcelku rozbehlo, spolocensky zivot je tiez vcelku nabity, takze ani toho casu nie je nazvys. Zvykla som si uz aj na indicky system a dni pomaly dostavaju prichut stereotypu. Samozrejme dennodenne sa najde nieco, co spominanu rutinu okoreni a dokaze mi, ze ma ma stale co prekvapit!
Ako v nedelu v kine. Sala bola takmer plna a cakalo sa na spustenie filmu. Avsak pred predstavenim sa vsetci necakane postavili a zacala hrat indicka hymna. Pomyslela som si: "Co sme v USA??". Tam by ma takyto prejav nacionalizmu vobec neprekvapil, ale tu to bol trochu sok. Samozrejme, ze som sa na znak ucty postavila aj ja. Bola to zaujimava atmosfera. Myslim, ze Indovia su vo vseobecnosti velmi hrdi na svoju krajinu, kulturu, tradicie a veru maju byt aj na co! I ked to mozno nedavaju tak prehnane najavo ako Francuzi a respektuju okolity svet. Su velmi otvoreni novym vedomostiam a skusenostiam, radi sa ucia, mnoho z nich pracuje tazko a dlho, i ked niekedy sa to mina ucinku. To bude asi tym ich flegmatizmom a pohodovostou :) Tradicny pracovny cas v Indii nie je 40 hodin tyzdenne, 5 dni v tyzdni, ale 56 a viac hodin, sest dni v tyzdni. Svojej praci tak venuju vsetko. Neviem si predstavit odkial beru este energiu na rodinu (ak si popri tom vsetkom stihnu nejaku zalozit), konicky a podobne. Preto sa necudujem, ze jediny volny den, ktorym je nedela, travia v kine alebo nakupom stredisku. Nuz "caro" zapadneho sposobu zivota je prisilne. I ked vztahuje sa to zrejme len na metropoly Indie. Snad budem mat prilezitost porovnat to neskor.
K blizsiemu pochopeniu indickej kultury vam mozu napomoct aj ich filmy. Verte mi, urcite nechcete vidiet ani jeden! Alebo maximalne jeden, viac nie. Ja som zvladla dva a myslim, ze stacilo. Hovorim o tych pravych bollywoodskych filmov, Slumdog Millionaire sa on obtrel len velmi naznakovo. Tie skutocne trvaju viac ako 3 hodiny, pointa, ktora sa da povedat v trvani hodina a pol sa roztahuje donekonecna a vy uz po 20 tich minutach viete aky bude koniec. Samozrejme ten je zakonite stastny! Ustrednym motivom je laska muza a zeny, narodna hrdost, zvyky a tradicie, to vsetko dofarbene hudbou a piesnami. Vsetko ako z kopirky. Miestami nadobudate pocit, ze sa nepozerate na film, ale muzikal. Spievaju sice pekne, ale musia dat do filmu celu 5 a viac minutovu piesen? Nestacil by minutovy zostrih? Asi nie. Tak isto vykony hercov su viac nez preafektovane. Prirovnala by som to k argentinskym, ci inym telenovelam. Kazdopadne toto je len moj nazor, neberte ho teda prilis vazne. Skuste si radsej pozriet jeden z nich a posudte sami. Momentalne su hitom c. 1 filmy s nazvom New York a Love Aaj Kal, v ktorom hra Katrina Kaif, povodom z UK, ale zije tu uz zopar rokov, naucila sa vraj perfektne jazyk Hindu (aj ked vcera na natacani bollywodskeho filmu som sa dozvedela, ze hovori anglicky a potom ju len predabuju) a vsetci ju miluju (vravia kolegovia). Ja som videla filmy Rock on! a Swades we, the people. Neviem ktory bol horsi. Filmy su, prirodzene, v ich jazyku, bez anglickych tituliek, ale aj napriek tomu budete zarucene rozumiet, aj kebyze nechcete.
Inak vsetci Indovia maju namiesto krku akoby kyvadlo :D Trochu odveci, mimo kontext, ale neda mi nespomenut to. Ked sa snazia porozumiet, alebo ked len nacuvaju a prikyvuju tak nekyvaju hlavou hore dole ako my, ale zo strany na stranu. Ale nie sprava dolava ako pri naznacovani zaporu. Je tazke opisat to tak, aby si clovek vedel predstavit ako to vyzera. To treba skutocne vidiet v akcii, inak sa to neda ani napodobnit. Rozhodne to pre mna bolo zo zaciatku dost matuce. Ked som sa napriklad spytala riksa chlapika, ci ma zvezie tam a tam a on pouzil ako odpoved tento prapodivny pohyb, myslela som, ze ma neberie, tak som nenasadla. Zrazu len pocuje ako krici, ze kam sa ako zberam, ked mam nastupit. Pomockou na diagnostikovanie toho, ci vam dotycny naznacuje kladnu odpoved, moze byt aj to, ze spominany pohyb sprevadza zmeravena tvar (cize ste bez sance vycitat akekolvek pocity), plus slovo HA alebo AČA (foneticky). Co znamena ano alebo ok, aha, jasne. Odhliadnuc od tohto, parkrat som sa sama pristihla pri vykonavani tohto ukazu. Je to asi nakazlive. A urcite to uvolnuje aj krcne svaly, haha.
Rovnako nakazlive je aj korenie. V dobrom slova zmysle. To, co mi prislo stiplave pred mesiacom, hadzem dnes do seba s kludom partizana. Aj ked je pravda, ze som co to pochudla, predsa len jedlá s chutou ohna zrychlia metabolizmus na vybornu! Odporucam pri dietach. I ked nemam strach, ze stratene neskor nedobehnem rychlostou blesku. Mesiac doma (ani to nie) a mam to mat spat. A aby mi nebolo luto urcite sa privtrie nejake to kilecko navyse. Obavam sa vsak, ze po navrate domov mi bude tunajsia kuchyna trochu chybat, najma to jedenie rukami. Co mi vsak rozhodne chybat nebude su indicke sladkosti! Oni fakt nevedia robit cukrovinky. Resp. vedia ako, ale rozhodne nie su az ake chutne, vlacne, rozpustajuce sa, lahodne a neviem este ake ako tie nase. V oblasti sladkosti teda abstinujem dobrovolne nasilu. Cukor si aspon scasti vynahradzam ovocim. To je neskutocne vyborne. Na trhu ho kupite za skvelu cenu, so zarukou cerstvosti a 100% prirodnej chuti. Najma banany maju uplne inu chut, nie ako tie umele, chemikaliami postriekane čudá, co kupujeme na Slovensku.
Na zaver sa musim podelit este s niecim. To, ze sa namiesto sprchovania kyblikuju (naberu vodu do mini kyblika a oblievaju sa tym, co praktizuje jeden moj indicky spolubyvajuci aj napriek tomu, ze mame sprchu) som vedela este pred prichodom. To, ze nepouzivaju toaletny papier (alebo len zriedka) a preto je takmer na kazdom wc nainstalovana hadica na umyvanie (nieco na styl bidetu), som si nejako domyslela (dufam, ze spravne). Ale to, ze nepouzivaju zubne kefky bol pre mna sok. Spolubyvajuci sa ma este aj po mesiaci pravidelne pyta co je to. Pritom ma videl umyvat si zuby 500x, aj v shopping malle ich predavaju. Preto sa na neho zakazdym (aj ten patsty krat) pozriem rovnako zacudovanym pohladom. Vy nepoznate zubnu kefku? Pytam sa ho. Povedal, ze on to nepouziva. Na otazku, cim si potom umyva zuby, ukazal ze prstom, aj to nie velmi presvedcivo. Hm, iny kraj iny mrav. Moj kamos vsak vyrastol v typicky indickej rodine, zrejme niekde mimo mesta, so vsetkymi klasickymi zvykmi, tradiciami a modelmi spravania. Teda ja o typicky indickych zvykoch, tradiciach a modeloch spravania neviem takmer nic, ale aj tak sa domnievam, ze vacsina Indov musi poznat zubnu kefku a aj ju pravidelne pouzivat, nie? Co ale pouzivaju viac nez pravidelne su mobily. Oni telefonuju snad nonstop! Operatori tu musia mat hotovy raj.
Na dnes teda tolko. Na buduce mam pre vas pripraveny clanok o tom, ake to je, ked sa na den stanete komparzistom v Bollywoode.
