Mestečko sa ospalo prebúdza do nového dňa.
Okolie ponúka obrazy ako vystrihnuté z dovolenkového katalógu. Aj takýto ráz môže mať India.
Po ceste na výhliadku...
Majestátne Himaláje.
Mali sme šťastie na jasnú oblohu a čistý výhľad.
Mohli sme sa na ne pozerať kľudne aj celý deň a stále by sme našli niečo nové, niečo čo by nás nadchlo. Tieto veľhory, najvyššie na svete, boli teraz tu, na dosah ruky. No predsa tak ďaleko. Aj napriek tomu som však cítila ich silu a majestátnosť, pred ktorou som len pokorne sklonila hlavu. Moc prírody. Niečoho, čomu ste podriadený. Pohľad na ne vo mne vyvolal pocit silného rešpektu, no zároveň ma neskutočne priťahovali. Až tu som si uvedomila pravý význam slova ´obdivuhodné´. Tietoe hory ma ochromili. Cítila som sa pri nich malá a bezvýznamná, no pri tom všetkom dokázali pôsobiť pokojným dojmom. Len si tam tak stáli a mali ma v paži. Raz si ich pochodím krížom-krážom. Raz. Všetko má svoj čas.
Z každej strany iné, a predsa jedny a tie isté.
Nič neosvieži lepšie ako šálka sladkého indického čaju s mliekom od čarovného deduška, z ktorého sála príjemná nálada.
Nainital, alebo keby bol svet doskou, končil by sa práve TU.
Dobrú noc, bolo nám tu príjemne. Ďakujeme.
