Ubytovacie zariadenia kapacitne nestíhajú pokryť rastúci dopyt, od čoho sa následne odvíja aj zvyšovanie cien (predovšetkým v turistických centrách). Mjanmarsko je preto jednou z najdrahších destinácií Ázie a cestovný ruch sa doslova stáva „zlatou baňou“. To ale na druhej strane vytvára priestor pre zahraničných investorov. Preto ťažko hodnotiť, do akej miery a pre koho je tento druh rozvoja prospešný.
Kvôli turizmu sa tiež zvyšuje počet bankomatov a možností prístupu na internet. Pre našinca samozrejmá vec, no v jednej z najchudobnejších krajín sveta, kde mnoho ľudí žije z troch dolárov na deň, kde verejná mienka je do značnej miery ovplyvňovaná vládou a o absolútnej slobode tlači tiež ešte nemôže byť reč, sú takéto zmeny zásadné. Internet sa do krajiny dostal až v roku 2001 a o rok neskôr tu bola založená aj prvá internetová kaviareň. Do Októbra 2012 ste tu dokonca oficiálne nezamenili inú menu ako Dolár. Dnes táto možnosť našťastie platí už aj pre Euro. Ak by ste si ale chceli zavolať z mobilu, je potrebné zadovážiť si sim kartu lokálneho operátora umožňujúceho zahraničné hovory. Cena takejto je ale neskutočných 25 dolárov.
Sme teda priamymi svedkami zmien, ktoré táto Zem zabudnutej slávy podstupuje na ceste k demokracii. A je len otázkou času, kedy sa aj tu podpíše odvrátená tvár civilizácie pod vidinou zisku. Preto kto chce zažiť Mjanmarsko vo svojej nefalšovanej nádhere, s ľuďmi nepokazenými dobou, či konzumom, mal by tak urobiť čo najskôr. Stačí len vykročiť z pohodlných ulít zvyku, či stereotypu a dopriať si ten vzácny dar. Dar sebapoznania prostredníctvom obohacovania sa inými kultúrami a miestami. Lebo ako povedal sv. Augustín: „Svet je ako kniha, no tí, čo necestujú, čítajú len jednu jej stranu.“ Tak na čo čakať?
