Meditujúci Shiva na brehoch Gangy dokresľuje pokojnú atmosféru, ktorú si mesto zachováva aj napriek množstvu návštevníkom.
Na piesočných brehoch Gangy pocíti rovnováhu, či aspoň vnútorný pokoj každý. Z údolia sála neuveriteľná sila a energia.
Most Ram Jhula pre peších, motorky a cyklistov (jeden z troch v Rishikeshi)
Lakshman Jhula Bridge, azda najznámejší v meste.
V poradí tretí most, jediný kadiaľ môžu prechádzať aj autá.
Po prameni Gangy.
Po ceste vedú odbočky k niekoľkým vodopádom s priezračne čistou vodou.
Čím hlbšie do lesa viedli naše kroky, tým viac sa vo mne stupňoval pocit, že som kdesi v džungli.
Nadšenci adrenalínových športov nepohrdnú bunjee jumpingom, či raftingom, pre ktorý sú vody Gangy ideálne. Po miestach ponúkajúcich meditačné kurzy, horoskopy a čítania z ruky, sú na druhom mieste práve kancelárie organizujúce splavovanie rieky, či rôzne výlety a túry do okolitej prírody.
Po desiatich kilometroch chôdze sme sa ocitli v údolí, ktoré v celej tej scenérii kopcov dodávajúcich pocit bezpečia, nemalo od raja ďaleko.
Na naše prekvapenie, sa tam ukrýval rezort, obklopený ryžovými poľami, v ktorom sme sa (už tradične), zastavili na čaj s mliekom a placku plnenú zemiakmi - Alu parantha. Atmosféra miesta bola neopísateľná a nutkanie usadiť sa práve tu neutíchalo. Nebola som sama s podobnými pocitmi. To miesto si nás získalo. Všade božský pokoj. Dokonca ani mobilný signál. Bolo počuť len zurčanie neďalekej riečky a šum vetra v korunách stromov. Odtiene rôznej zelenej, vhodne doplnené jednoduchými, no vkusne zariadenými drevenými chalúpkami s možnosťou ubytovania, ma prenášali na míle ďaleko od indickej reality, ako ju poznám z Agry. Iný svet. Toto miesto malo silnú pozitívnu energiu.
Nechcela som odísť. A tak sme tam strávili 3 hodiny relaxu a príjemného rozhovoru s majiteľom rezortu.
Občerstvené sme s povznášajúcim pocitom a prihlúplim úsmevom na perách, kráčali v tichosti ďalej. Stále bolo čo objavovať. Príroda ponúkala nevídané obrazy.
Žiaci vracajúci sa zo školy nám pripomenuli, že sa poludnie blíži ku koncu a je čas na návrát.
Ešte pár odbočiek cestou späť, kým sa zotmie a krásne prežitý deň zakončiť dezertom v jednej z nepálskych kaviarničiek, v ktorých mi vždy akosi lepšie chutí.
Lúčim sa s vami touto milou, no veľavravnou symbiózou. Vezmite si z nej, čo uznáte za vhodné.
