Je pondelok, okolo deviatej ráno. Zvoní zvonček. Polorozospatá sa vyšuchcem z postele, ale spolubývajúci odvedľa je rýchlejší. Otvára dvere a ja vidím len záblesk siluety indickej ženy v sári. Pomyslím si: " No ty vole, to čo je? ", ale neriešim a odšuchcem sa späť s presvedčním, že je to jeho kamoška, i keď jemne postaršia. Vonku prší. Toto je prvý deň, kedy prší neustále, teda zatiaľ. Doteraz zvyklo zo 8 až 10 krát za deň v hodinových intervaloch, možno aj dlhších, pričom samotný dážď trval od 5 do 20 minút. Viac nie. Žiadne búrky, hromy, blesky, len výdatný, nárazový osviežujúci dáždik. Dnes sa aj ochladilo (juchuu), ale bohužiaľ to nič nemení na kvalite vzduchu, ktorý je stále vlhký, ťažký a keď nie dusný z tepla tvoreného slnkom, tak z emisií, ktorých je tu požehnane.
Aj preto sa veľmi neoplatí robiť prehnané účesy a tobôž nie žehliť vlasy, pretože sa v priebehu 10tich minút skrútia do pôvodného, ak nie horšieho stavu. Pokiaľ vám ich ovšem nerozfúka na rikši, ktorá dokáže miestami nabrať kozmickú rýchlosť. Vy sa len držíte aby ste nevypadli alebo si to užívate ako na húsenkovej dráhe. Každému podľa chuti, alebo alkoholu v krvi. Dostala som poučenie, že na podobné jazdy, by som si mala zabezpečiť šatku, ktorú si vždy počas prevozu dám na vlasy, aby neboli rozfúkané, zaprášené a následne vysušené. Vraj ich to dosť ničí. Čo sa týka make - upu je rovnako zbytočný ako frizúrky. Buď vám ho zmyje dážď, ktorý vás určite aspoň dvakrát denne v tomto období zastihne, alebo rozmočí pot. Pleť je stále lesklá, nech sa snažíte ako chcete a celá koža je v tejto klíme akoby potiahnutá takým jemne potivým povlakom. Ako keď vojdete do sauny. Sprchujete sa zvyčajne dvakrát denne. Baby tu teda veľa módy nenarobia, ale pokusy sú. Aspoň majú tunajší istotu, že to nie je maybelline, ale fakt sa taká narodila.
Ďalšia rada do života: nenoste biele sukne, nohavice a podobne v kombinácii so žabkami. Teda aspoň v Bombaji nie. Do 3 minút máte celú riť a stehná špinavé a čoraz viac zapadáte do tamojšieho koloritu nižších kást. Neviem ako to robia, ale aj napriek tomu, že všetci nosia žabky, sandálky a podobné vzdušné, ťapkajúce topánky, nie sú zozadu špinaví. Asi majú na to špieciálne kurzy na základke a my Európania do ich štádia dospejeme po dvoch mesiacoch skilovania.
Čo ma však prekvapilo bola strava. Čakala som neviem aké žalúdočné problémy v štýle tutanchamónovej pomsty a dvojtýždenných kŕčoch, ale kupodivu sa zatiaľ nič podobné nedeje. Včerajší obed bol úžasný a štipľavý v únosnej miere. Ochutnali sme z každého kúsok. Najviac ma však oslovilo Butter chicken (ak si dobre pamätám názov), ktoré bolo jemne pikantné a nasladlé, v červenej hustej omáčke. Všetko tam jedia s plackami, ktoré si jednou rukou trhajú a tým potom naberú zmes a zjedia. Naštastie mali aj príbor, ale jesť rukami ma bavilo viac, i keď jednou som to nezvládala. Stále nám dolievali vodu, behali okolo nás akoby sme boli králi, obsluha, celkový servis a čas prípravy jedla, to všetko bolo na naozaj vysokej úrovni. Pričom ceny neboli prehnané. Po jedle dali pred každého mištičku s vodou, v ktorej sme si umyli prsty a nakoniec doniesli misku s cukrom a zvláštnou zmesou zeleno čierno hnedých a neviem ešte akých granuliek. Síce som to neochutnala, ale vraj je to sladké, niečo ako dezert, alebo na vyrovnanie hladiny chute po štipľavom. Vyzistím, času bude dosť. Prekvapilo ma, že aj do sódy dávajú soľ a cukor.
Ďalšia vec, ktorá bola pre mňa novinkou, sa týka výťahov. V každom z nich hrá hudba. Niekde príjemnejšia, niekde menej (v jednom hrá Happy New Year :D), za to ale rovnako prenikavá a piskľavá. Zaručene tak celá bytovka vie, keď ide niekto výťahom. Zatvárajú sa dvoma čiernymi železnými mrežami, ako v starých filmoch, odfotím. Byty majú zväčša aj stupačkový aj európsky záchod. V podnikoch som sa zatiaľ stretla len s európskym. Netreba sa teda obávať, i keď párkrát som si nohu už ocikať stihla. A preto, pod vplyvom len na európsky!
PS: Tá postaršia pani v sári čo ma ráno zobudila bola upratovačka. Bola som vyjavená, že tu majú na každý byt upratovačku. Vraj je zahrnutá v cene nájomného a chodí každý deň okolo devatej, pol desiatej. Ako rentu platím zatiaľ 4500 rupií mesačne vrátane upratovačky a energií (ak sa konečne presťahujem bude to o tisíc rupií viac). Čo je 2250 Sk, čiže 1 rupia = 50 halierov. Paráááda, pomyslela som si. Včera bolo v umývačke mrte špinavého riadu, všade bordel. Dnes idem do kuchyne a dres (alebo drez?) prázdny, všetko umyté, podlaha tiež, kúpelka s weckom zmytá. Luxus! Už aspoň chápem, prečo po mne pozerali ako po debilovi, keď som si po sebe všetko umývala.
