Školský rok sa z pôvodne sľubovaného 1.8., začal v skutočnosti 25.8. Tento posun mi však neprekážal. Keďže som dorazila 17.8., mala som aspoň dostatok času na aklimatizáciu, nakupovanie nevyhnutných vecí, ako napr. čistiace prostriedky (izby sa neupratovali snáď aj storočie), na spoznávanie mesta s okolím a ľudí, ktorých postupne stále pribúda (včera prišli 3 baby z Egypta a dnes 5 Rusiek s dvoma Rusmi a to ešte ani zďaleka nie sme všetci).
Prvá hodina bola viac - menej informatívneho charakteru. Predstavili sa nám učitelia, ktorí nás budú učiť, plus každý študent povedal svoje meno a krajinu, z ktorej pochádza. Po týchto úvodných uvítacích slovách, nás zasvätili do systému, ktorého budeme súčasťou.
Bude to prebiehať následovne:
10:30 - 13:00 = výuka
13:00 - 14:00 = obed
14:00 - 16:30 = výuka
Spomínali aj, že počnúc prvým Septembrom, budú prevádzané rôzne voľnočasové aktivity, ako napríklad yoga a indické tance od 7:00 ráno a indická hudba, či spev po vyučovaní od 17:00. Dnes je však 4.9. a zatiaľ sa nič nedeje. Tiež nám sľubili, že čoskoro dostaneme školský kalendár, v ktorom bude rozpis prázdnin, kultúrnych a športových aktivít, ktoré bude škola usporadúvať. Ani po týždni a pol, čo výuka prebieha ho však nemáme, rovnako ako rozvrh hodín. Zatiaľ nám nedali ani študentské kartičky, ktoré by nám umožnili ušetriť nejaké tie rupie na vstupnom do pamiatok, keďže všade majú iné ceny pre domácich a zahraničných. Pre porovnanie, vstupné do Taj Mahalu stojí pre Indov a členov krajín SAARC (Sri Lanka, Thailand, Nepal, Bhután, Myanmar - Barma a Bangladéš) 20 rupií. Pre cudzincov je to až 750 rupií. Závratný rozdiel!
Prvý deň školy sme písali niečo ako vstupný test, na základe ktorého nás zaradili do 4 skupín, podľa úrovne Hindi, ktorú ovládame. Samozrejme ja som v triede 100, čiže úplný začiatočník. Zatiaľ mávame len prvú polovicu hodín, čo znamená, že končíme o jednej na obed, za čo som neskutočne vďačná, keďže prvé dni boli pre väčšinu z nás skutočne vyčerpávajúce. Príval informácií, zvykanie si na sysém, v ktorom ani vedenie samo nemá úplne jasno a pripomínanie si systému zo stredoškolských čias, keďže na vysokej sme si na prednášky chodili, ako sa nám chcelo, nás vyčerpávalo natoľko, že sme po obede v momente zaspali. Musím povedať, že som spätne aspoň zčasti ocenila zákaz vychádzania von z internátu (aj keď mám voči nemu stále určité výhrady). Keď sa to tu rozbehne naplno a budeme na nohách od 7mej ráno do nejakej 7mej večer a potom sa ešte budeme musieť učiť, čo sme sa v škole dozvedeli, pochybujem, že zvýši čas a energia na to, aby sme pobehovali po meste.
Hodinami som bola milo prekvapená. Niektorí učitelia majú skúsenosť s učením v zahraničí, napríklad v Budapešti v Maďarsku, či v Sofii v Bulharsku, v Číne a iných štátoch. Sú to ľudia rozhľadení, vzdelaní, so zmyslom pre humor, vážia si náš záujem o študium ich jazyka a kultúry a majú k nám úctu. Nehovoria si učivo pre seba, ale snažia sa o interakcia s nami, pričom dbajú o to, aby sme všetkému aj porozumeli. Na slovenských školách je tento typ prístupu skôr výnimkou. Tam s vami jednajú ako s niekým menejcenným. Väčšina z nás tak k našim indickým profesorov prechováva prirodzený rešpekt a cení si ich nielen ako učiteľov, ale aj ľudí. Po úspešnom vyštudovaní Masmediálnej komunikácie a reklamy v Nitre, mám s typom jednania, kedy vám niektorí učitelia dávajú pocítiť, že vy ste obyčajné nič a oni sú bohovia, bohaté skúsenosti. Preto som bola príjemne zaskočená prístupom na indickej univerzite. Dokonca som sa pristihla, ako sa na hodiny doslova teším a užívam si ich.
Okrem štúdia jazyka hindi, máme k dispozícii aj predmety ako indická kultúra a literatúra. Samozrejme musíme si na seba (žiaci a učitelia) ešte trochu zvyknúť. Niektorí majú perfektný systém a je badať, že sa v tomto povolaní priam našli. Iní sú roztržitejší, hovoria mnoho vecí naraz a skáču z jednej témy do druhej, pričom miešajú hindi s angličtinou. V našich hlavách tak vzniká dokonalý chaos. Všetko má ale svoj čas a už po necelých dvoch týždňoch môžem prehlásiť, že toto štúdium mi dáva niečo skutočne hodnotné. Zatiaľ ma to baví a zaujíma a som naozaj rada, že som využila túto príležitosť.
Budova školy je rozdelená na dve časti. V prvej študujú indovia, v tej druhej my. Prostredie nie je zrovna najvábnejšie, ale zvykli sme si. Indická časť univerzity má omnoho horšie podmienky, ako tá naša. Povaľujú sa tam po kútoch chodby odpadky, všade je špina, smrad, podivný zápach a wecka sú v katastrofálnom stave. S prižmúrenými očami a dávkou povznesenia sa to ale dá prežiť.
Prechod s dievčenského internátu hneď vedľa univerzity do areálu školy.
Hlavný vchod do budovy pre indických študentov, v ktorej sa nachádza aj väčšina kancelárií. V areáli sú dve veľké fontány. Fungujú len pár minút denne. zrejme je ich údržba a prevádzka príliš nákladná.
Stánky oproti univerzite. Nachádza sa tu pošta, banka a mini stánok s knihami.
Recepcia pri vchode so zaujímavou dekoráciou mastných fľakov od hláv prísediacich po stenách.
Prechod z budovy č. 1 do budovy č.2
Interiér časti, v ktorej sa učíme. Gándhí nesmie chýbať. Na prízemí sa nachádza knižnica.
Trieda v horšom stave.
Trieda v lepšom stave s pohodlnejšími stoličkami.
Niečo ako spoločenská miestnosť.
Kancelária extrémne nevľúdneho a neochotného pána oficiéra, ktorý mi spôsobom jednania pripomína tety na štúdijnom oddelení Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Touto cestou ich pozdravujem.
Vonkajší vstup do budovy školy č. 2.
Pohľad zo záhradnej časti.
