Do Yuksomu sme to strihli cez kopec. Slniečko svietilo, tak prečo nevyužiť nádherné počasie na kochanie sa výhľadmi.
Nevedeli sme kam skôr otáčať hlavu. Krajina pôsobila nekonečným dojmom.
Práve videné v nás burcovalo objavného ducha, dodávajúceho našim nohám potrebnú energiu a silu. Chceli sme vidieť viac a viac.
Do Yuksomu sme dorazili poobede kvalitne unavení a hladní. Po nájdení ubytka sme tak deň ukončili posedávaním a zohrievaním sa v okolitých pohostinstvách.
Návštevník sa tu cíti v miestnych reštauráciách a kaviarničkách rodinného typu skutočne pohodlne. Všetko centrované na jednom mieste, priamo pod nosom. Výhodou tiež ostáva, že za súkromím netreba ďaleko chodiť. Niekedy síce pri prechádzke cestou chýbali malé obchodíky ponúkajúce čaj, ktorý by v chladnom podnebí zahrial. No stačilo sa opýtať kohokoľvek z dediny. Každý nám vďačne a s úsmevom priniesol šálku teplého mliečneho nápoja, aby si nás ako hostí poctili.
Sychravý pohľad na dedinku spoza konárov.
Yaksum sa oplatí navštíviť nielen pre relaxačné posedávanie v jeho centre, ale aj pre podnikanie dobrodružných trekov do Himalájí. Populárnymi sú najmä spomenuté trasy Dzongri La a Goecha La, vedúce cez Národný parku Kančendžonga. Má to však hneď niekoľko háčikov. Na podniknutie vysokohorskej túry treba špeciálne povolenie. To vám v priebehu jedného-dvoch dní vybaví miestna cestovka, akú nájdete na každom rohu. Samozrejme ale, navlečú vás do jedného z balíčkov, ktorý keď si nekúpite, môžete si povolenie vybavovať v Gangtoku sami. A ak už aj potrebný papier v rukách máte, trekovanie je povolené len v skupinkách, tvoriacu minimálne dvaja, povinne so sprievodcom.
Šofér jedného z džípov, ktoré sú v tejto oblasti často jediným prostriedkom hromadnej dopravy, mi kvetnato vylíčil, že pokúšať šťastie a rozhodnúť sa ísť na vlastnú päsť sa skutočne neoplatí. Na strategických miestach zvykne striehnuť polícia, vždy pripravená skontrolovať nevyhnutné dokumenty. Rozprávanie nezabudol doplniť pár príbehmi zo života, ktoré končili v lepšom prípade pokutou a nepokračovaním v trase, ale aj predčasným ukončením pobytu a vyhostením z tohto krásneho štátu.
Preto, i keď obvykle nie som fanúšikom organizovaných výletov, oplatí sa osloviť jednu z miestnych cestoviek, ktorá všetko bezbolestne zorganizuje za vás, pribalí prevoz, sprievodcu, stravu a zabezpečí nevyhnutné dokumenty. Aj tak je to všetko ešte veľmi lacné. Pre podobné akcie si ale treba zajednať to najdôležitejšie, čoho v Sikkime nikdy nemáte dosť, keďže vždy je čo obzerať. A to je čas. Nakoľko každý zahraničný turista je limitovaný 15 dňovým povolením. Aj keď v Indii - krajine nekonečných možností, sa dá vybaviť skutočne všetko, aj také predĺženie povolenia.
Ak už však tak veľa času na treky, ako napríklad my nemáte, dôvodov na navštívenie prvého hlavného mesta oblasti je stále dosť. Turistické tabule vás navedú do parku Norbugang Chorte, ktorého preklad označuje posvätnú stúpu. V nej možno nájsť korunovačný trón, kde bol troma Lámami korunovaný prvý chogyal (monarch) kráľovského Sikkimu - Phuntsog Namgyal. Za samotným korunovačným aktom stojí legenda, rozprávajúca príbeh týchto Lámov brázdiacich krajinu. Ich úlohou bolo nájsť kráľa pre danú oblasť. Putujúc narazili na muža, ktorý im dal najesť a ponúkol nocľah. Ohromení jeho skutkom zhodnotili, že práve on je tým vyvoleným. Dobré srdce a ochota pomôcť tak z prostého muža spravili kráľa.
Vedľa zahalenej pagody je v skale ľudská stopa. Údajne má ísť o odtlačok najhlavnejšieho z troch Lámov.
Nečudo, že toto čarovne farebné miesto považujú za rodisko samotného Sikkimu.
Magický strom, mohutne stojaci hneď za kamenným trónom, prežil od korunovácie štyri storočia.
Gompa (chrám) v parku.
Len pár krokov dole briežkom od parku, sa nachádza zelené jazero Kathok. To, v pozadí so zahmlenými kopcami, pôsobilo tajomne až naháňalo strach. Trepot modlitebných vlajok však odniesol ponuré myšlienky vysoko nad Himalájske štíty. Ľudia vravia, že práve jeho vodami bol požehnaný prvý kráľ Sikkimu.
V týchto a im podobných oblastiach sa mi akosi ľahšie dýcha a moja duša dostáva krídla, myseľ sa otvára, aby mohla nasať pokojnú atmosféru, ktorá preniká pod kožu. Niet pochýb, že si ma počas mojich doterajších ciest získal "zabudnutý" Sikkim azda najviac.
