Na Sevillu sme sa veľmi tešili, pretože sme na ňu počuli iba samé chvály. Po rýchlej dvojdňovej návšteve môžeme potvrdiť, že akékoľvek pozitívne hodnotenia boli namieste. Mesto bolo naozaj veľmi pekné a malo čo ponúknuť.
Asi by som mala začať historickými pamiatkami, ale rozhodla som sa zvoliť iný postup a pôjdem pekne poporiadku. Po zaparkovaní v podzemnej garáži v centre mesta naše prvé kroky smerovali do hotela. Natrafili sme na skvelý boutique hotel v s dlhočizným názvom Santiaho 15 Hotel Casa Palacio.
Bol to taký mini palác v andalúzskom štýle. Vnútornú časť budovy hotela tvoril dvor, do ktorého sa vchádzalo priamo z ulice. Slúžil ako oáza pokoja uprostred rušného mesta. Dvor zdobili palmy rastúce vo veľkých kvetináčoch. Po celom priestore boli v pravidelných rozostupoch rozmiestnené stoly so stoličkami.
Do jednotlivých hotelových izieb sa vchádzalo buď priamo z dvora alebo na vyšších poschodiach z presklenej pavlače. Niektoré izby v hoteli boli staršie, ale zato dobre udržiavané. Nové izby sa nachádzali v prístavbe na najvyššom poschodí, kde bola aj terasa so skvelým výhľadom na staré mesto Sevilly. Aj samotný hotelový dekor bol veľmi decentný. Celé to tvorilo vzdušný celok v modernom minimalistickom štýle s marockým nádychom. Dekorácia našej izby bola v rovnakom duchu, veľmi vkusná a šmrncovná. Navyše, hotel nebol ani drahý, takže ak by ste náhodou mali cestu do Sevilly, vrelo odporúčam.
Kľudne by som mohla zostať iba na hoteli a nikam nechodiť, ale to by bola asi škoda. Na Sevillu sme si naplánovali celkovo málo času, preto sme ho chceli využiť naplno. Vybrali sme sa do ulíc, hoci bola siesta a strašne horúco. V uliciach vládol pokoj, ale my sme vedeli, že večer to znovu vypukne. Totižto kto bol v Andalúzii alebo všeobecne v Španielsku, ten mi potvrdí, že každý večer v tejto krajine je výbuchom energie, sopkou, ktorá sa natlakuje počas poobednej siesty. V Andalúzii sa napríklad nesluší odísť zo spoločenskej akcie pred polnocou, je to priam až faux-pas.
Nech je to akokoľvek, prvou zastávkou na našej prechádzke bol Metropol Parasol. Jedná sa o modernú stavbu v centre, ktorá polarizuje miestnu verejnú mienku. Jedným sa to páči, pre iných je to príliš moderné a majú pocit, že takéto niečo sa do historického centra nehodí. Ja sa prikláňam k tým, ktorým sa to páči. Podľa mňa je to veľmi pekný monument, ktorý posúva mesto smerom k moderným časom a pekne dopĺňa niekedy už ošarpanú pôvodnú zástavbu. Určite to nie je žiadne monštrum.
Vo vnútri Metropol Parasol je tržnica, ktorá bola počas siesty zatvorená. V sprievodcovi som sa neskôr dočítala o možnosti poprechádzať po chodníku, ktorý je na streche budovy. Mohlo by to byť zaujímavé.
Naša prechádzka mestom ďalej pokračovala po uličke Calle Cuna, čím sme vstúpili do komerčného centra mesta plného obchodov. Všimla som si španielske značky ako Zara, Mango či Desigual. Tieto stánky konzumu v danej chvíli našťastie siestovali a my sme tým pádom ušetrili. A zároveň sme mali dostatok času na rozmýšľanie o večernom predstavení flamenca, na ktoré sme si zakúpili vstupenky. Z množstva flamenkových inštancií a barov sme si vybrali tradičný Casa de la Memoria. Vstupenky sa dali kúpiť buď takto v pokladni alebo online.
Do večera bolo ešte času dosť, preto sme zvyšok poobedia strávili prechádzkou po vzdušných námestiach Plaza Nueva, Plaza del Salvador a Plaza S.Francisco. Cestou sme v jednom bare okúsili výborné tapas, ktoré sme zaliali ako ináč, pivom a vínom. Stihli sme aj návštevu v kráľovskej pevnosti Alcázar, ktorá býva večer otvorená dlhšie ako katedrála. Alcázar a katedrála stoja svorne vedľa seba na jednom námestí. Dve hodiny pred koncom otváracích hodín sme už ani nemuseli stáť v rade na lístky, pretože davy turistov výrazne opadli. Alcázar je o čosi menej vyzdobený ako paláce v Alhambre, ale nie je o nič menej pekný. Štýlovo sa tieto dva monumenty na seba podobajú. Vo vnútri Alcázaru je niekoľko veľkolepých miestností, kdežto paláce v Alhambre sú skôr menšie a intímnejšie. Steny Alcázar zdobia tradičné azulejos hrajúce farbami a s motívmi od výmyslu sveta.
Ak sa chcete dozvedieť o azulejos čo to viac, treba zájsť do múzea, ktoré sa týmto dlaždiciam venuje. Nachádza sa na opačnom brehu rieky vo štvrti Triana. My sme to počas našej krátkej návštevy Sevilly nestihli. Azulejos, ktoré sme videli v Alcázare, ale aj na iných miestach v Seville a v celej Andalúzii, boli pestrofarebné a zdobili ich rôzne motívy a vzory. Z farieb prevládala tmavozelená a tmavomodrá, poprípade žltá, oranžová a červená. Pravdepodobne sa vyrábajú tradičným spôsobom z lokálnej suroviny. Páčilo sa mi a škoda že som si to neofotila, že z azulejos boli vyskladané aj názvy ulíc.
Prechádzka po Alcázar by nebola kompletná bez návštevy rozložitých a dobre udržiavaných záhrad. Sadli sme si na lavičku k fontáne a vraveli sme si, že možno takto nejako oddychovali aj králi.
Čas letel, takže sme museli kopnúť do vrtule a poklusom sa presunúť na námestie Plaza de Espana. Jednalo sa o možno trošku gýčové, ale aj tak pekné sevilské námestie, ktorému dominovala impozantná polkruhovitá budova z roku 1929. Postavili ju pri príležitosti nejakej medzinárodnej výstavy. Okolo námestia sa vinul vodný kanál, kde si romantici mohli požičať čln a obzrieť si tak námestie z inej perspektívy. My sme sa museli rýchlo rozlúčiť a ponáhľať sa na predstavenie, na ktoré sa nám aj tak neušli dobré miesta. Už 15 minút pred začiatkom boli všetky rozchytané.
Trochu sa obávam vyjadrovať k samotnému predstaveniu, aby ma nezlynčovali milovníci tohto druhu umenia. Dovolím si iba skromný neodborný názor. Ako to slušne povedať? Neviem veru, či sa mi to páčilo. Skôr nie ako áno. O flamenku som toho veľa nevedela a bola som zvedavá, ako to na mňa zapôsobí. A bohužiaľ mi to prišlo trochu strojené a s hranými emóciami, možno až stŕpnuté. Tanec by aj ušiel, ale hudba a spev sa mi až tak nepáčili. Spevák mal síce pekný hlas, ale jeho prejav vo mne nezanechal príjemný dojem. Mala som z toho zmiešané pocity, napriek tomu neľutujem, že som si to pozrela, pretože flamenco je neoddeliteľnou súčasťou kultúry Andalúzie.
Na druhý deň dopoludnia sme absolútnou náhodou natrafili na novú galériu Casa Fabiola, ktorá ešte nebola ani v sprievodcoch. Nachádzala sa v podobnom meštiackom dome ako bol náš hotel. V galérii bola vystavená súkromná zbierka malieb, sôch a nábytku významného sevillského občana a zberateľa umenia. Jeho meno si už nepamätám. Galériu sa oplatilo navštíviť hlavne kvôli samotnému domu a jeho interiéru. Dnu panoval pokoj a bol tam príjemný chládok. Aj personál bol veľmi prívetivý.
Druhý deň v Seville a my sme ešte nevideli katedrálu zvnútra. Boli sme už celí nedočkaví. Aj tu bol vo vnútri príjemný chládok. Katedrála sa mi vôbec nezdala taká veľká, ako píšu. Bola postavená v gotickom slohu, ale mala v sebe čosi exotické, južanské, podobne ako katedrály v Granade a v Cádize. Veľmi sa mi páčil bohato zdobený a pravdepodobne najvyšší oltár, aký som kedy videla. Bol celý zo zlata, resp. pozlátený. V katedrále je aj impozantná hrobka Krištofa Kolumba. Tvorí ju súsošie štyroch postáv, ktoré akoby podopierajú rakvu. Dojem mi pokazil jedine húf turistov, ktorí sa tam neustále motali.
Súčasťou katedrály je aj veža Giralda. Zachovala sa z pôvodnej moslimskej mešity, ktorá stála na rovnakom mieste. Po vyhnaní moslimov urobili z mešity kostol a veža začala slúžiť ako zvonica. Keď som sa na ňu pozrela, ničím mi nepripomínala kresťanskú stavbu, čiže svoj pôvod nezaprie.
V katedrále a takisto na iných miestach v Seville môžete obdivovať diela známych španielskych maliarov: Murilla, Zurbarána a Velázqueza. Súčasťou katedrály je aj námestíčko posiate pomarančovníkmi.
Objavovanie Sevilly pokračovalo v úzkych uličkách, ktoré nás doviedli k brehom rieky Rio Guadalquivir, ktorá tadiaľ preteká. Pobrežie sa nám zdalo obyčajné, ale zase nemohli sme očakávať, že budeme híkať na každom rohu. Celkom nás už boleli nohy a napadlo nám, že by možno stálo za to požičať si kolobežky. Dalo sa to cez len cez app-ku a na to sme už nemali čas. Túru po Seville sme teda ukončili tapas s tinto di verrano, čo je obľúbený lokálny vínny strik podobný sangrii. Zhodnotili sme, že Sevilla je krásna ale treba si na ňu vyčleniť určite viac času. Hodili by sa aj tri celé dni.
