Pán profesor totiž pre istotu nenapísal kto boli títo učení teológovia v 19. storočí, na čom stál ich takmer jednoznačný dôkaz, kedy boli podľa nich napísané evanjeliá a čo na to hovoria učenci v dnešnej dobe.
Keďže som uvedenú problematiku študovala, napíšem vám, čo pán profesor radšej zamlčal.
Títo učení teológovia, ktorí "takmer jednoznačne dokázali, že evanjeliá nie sú spoľahlivým popisom skutočných udalostí" boli prevažne filozofi z Tübingenskej školy a tvrdili, že evanjeliá boli napísané až koncom 2. storočia n.l. Hlavným predstaviteľom bol F.C Baur.
A tým sa dostávam k druhému bodu na čom stál ich "takmer jednoznačný dôkaz." Nestál na žiadnych historických záznamoch ani archeologických nálezoch, stál len na filozofických predpokladoch, konkrétne hegeliánskej metafyzike.
Ich metódy výstižne ilustruje postoj, ktorý zaznamenáva táto známa historka.
Rozpráva o tom ako Hegel prednášal svoju filozofiu dejín, keď jeden z jeho poslucháčov, ktorý bol študentom histórie, začal protestovať: „Ale pán profesor, fakty sú iné".
„Tým horšie pre fakty!", odpovedal Hegel.
A čo hovoria moderní učenci na názory Tübingenskej školy?
Objavy starých rukopisov ich teóriu úplne vyvrátili. Najstaršie zachované rukopisy evanjelií pochádzajú z prvej polovice 2. storočia, teda historici sa zhodujú v názore že evanjeliá boli napísané už v 1. storočí.
Zamýšľam sa nad tým, prečo pán profesor nenapísal priamo, že učenci z Tübingenskej školy v 19. storočí tvrdili, že evanjeliá boli napísané až v 2. storočí.
Namiesto toho napísal nejasný výrok, že „učení teológovia už v 19. storočí takmer jednoznačne dokázali, že evanjeliá nie sú spoľahlivým popisom skutočných udalostí. Všetky boli napísané dlho po Ježišovej smrti."
Alebo
"Vážení biblickí bádatelia všeobecne nepovažujú Nový Zákon (a Starý zákon už vôbec nie) za spoľahlivý záznam toho, čo sa v minulosti skutočne stalo a ja sa už Bibliou ako dôkazom akéhokoľvek Boha ďalej zaoberať nebudem." (2)
Žeby preto, že konkrétne mená, fakty a datovanie si čitateľ ľahko overí nakoľko sú pravdivé?
Ale to nie sú jediné "perly" pána profesora a pokračuje ďalej rovnakým štýlom, ako keby som čítala Dana Browna. Na adresu výberu biblických kníh tvrdí: "Štyri evanjeliá, ktoré to dotiahli do oficiálneho kánonu, boli vybraté viac-menej náhodne, z väčšej vzorky najmenej dvanástich evanjelií, okrem iných i podľa Tomáša, Petra, Nikodéma, Filipa, Bartolomeja a Márii Magdalény." (3)
Pán Dawkins teda tvrdí, že štyri evanjeliá, ktoré sa do Biblie dostali, boli vybraté viac menej náhodne a ďalej uvádza, že sú v podstate rovnako nedôveryhodné, ako tie, ktoré sa do Biblie nedostali. Obidve tvrdenia sú však úplná lož.
Spomeniem len niekoľko najzávažnejších dôvodov prečo sa do Novej Zmluvy dostalo evanjelium podľa Matúša, Mareka, Lukáša a Jána a nie napríklad evanjelium podľa Filipa, Tomáša a iné.
1. Evanjelium podľa Matúša, Mareka, Lukáša a Jána boli všetky napísané v 1. storočí n.l. Avšak evanjelium podľa Tomáša a Filipa napísali najskôr koncom 2. storočia. Vznik evanjelia podľa Petra dokonca historici datujú až do stredoveku. Ktoré knihy sú teda z historického hľadiska dôveryhodnejšie? A na tomto datovaní sa zhodujú aj sekulárni historici.
2. Autori štyroch známych evanjelií buď poznali osobne Ježiša, alebo niekoho, kto túto požiadavku spĺňa. Matúš a Ján boli Ježišovi učeníci. Marek bol tlmočník Petra a lekár Lukáš bol spoločníkom Pavla. Avšak autori ďalších evanjelií nemohli Ježiša poznať, lebo žili 200 a viac rokov po ňom.
3. Máme záznamy z diel cirkevných otcov, že už v 2. storočí cirkev uznávala práve tieto štyri evanjeliá a nie iné. Takže keď sa v 4.storočí prijímal kánon (ktoré knihy do Novej Zmluvy patria a ktoré nie) o evanjeliách vôbec nemuseli diskutovať. Len formálne potvrdili tie, ktoré drvivá väčšina cirkvy už vyše dvesto rokov uznávala.
4. Obraz Ježiša, ktorý je v apokryfných evanjeliách (tie, čo sa do Novej Zmluvy nedostali) je úplne iný ako v kanonických evajeliách (tie, čo v Novej Zmluve sú). Odborník Craig A.Evans o evanjeliu Tomáša hovorí: "Ak hľadáte skutočného Ježiša, sú oveľa, oveľa lepšie zdroje, ku ktorým môžete ísť-napríklad kanonické evanjeliá. Ale mojim študentom hovorievam, že ak ich zaujímajú dokumenty mimo Novej Zmluvy, nech si ich pokojne prečítajú. Poviem im: "Teraz vy povedzte mne: Mal by byť Tomáš vedľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána? Bez výnimky mi potom odpovedajú: Prepánajána, to sú haludze! To je sila! Teraz nepochybujem, že cirkev si vybrala dobre." (4)
Takže tvrdenie, že "Štyri evanjeliá, ktoré to dotiahli do oficiálneho kánonu, boli vybraté viac-menej náhodne" je úplná lož, lebo ich vôbec nevyberali náhodne, ale museli spĺňať niekoľko kritérií.
Pre čitateľov, ktorých zaujíma ako sa formoval kánon Novej Zmluvy odporúčam súvisiaci článok.
Ja si však kladiem inú otázku. Ak je pán profesor Dawkins takýto "dôveryhodný" vo veciach, ktoré si overiť viem, lebo túto problematiku som študovala, ako mu mám veriť v iných veciach, ktoré naštudované nemám?
Poznámky:
1. Dawkins, Richard: Boží blud : přináší náboženství útěchu, nebo bolest?, z anglického originálu přeložila Zuzana Gabajová]. Praha : Academia, 2009. s. 114
2. tamže, s. 119
3.tamže, s. 119
4.Strobel Lee: Kauza Ježiš, Porta Libri, 2010, s.39
