DNA je makromolekula zložená z nukleotidov. Nukleotidy DNA jsou vždy složené z cukru deoxyribózy, fosfátovej skupiny (zvyšku kyseliny fosforečnej) a jednej zo štyroch nukleových báz (adenín, guanín, cytozín a tymín), ktoré nesú genetickú informáciu. Prvé dve patria medzi puríny, zvyšné dve medzi pirimídiny. Je úplne vylúčené, aby DNA vznikla chemickou evolúciou, lebo na vznik purínov a pirimidínov je potrebná vysoká koncentrácia kyanidu. Napríklad kondenzáciou kyanovodíku v koncentrovanom čpavku sa tvorí adenín. Avšak aj keby sa všetok dusík v atmosfére zmenil na kyanid amónny a rozpustil v oceáne, nedosiahol by koncentráciu potrebnú na vznik purínov a pirimídinov. Je pravda, že vedcom sa v laboratóriu podarilo vytvoriť puríny a pirimidíny, ale nikdy sa im nepodarilo naviazať zvyšok kyseliny fosforečnej ani vytvoriť prirodzené nukleotidy kondenzáciou s ribózou alebo deoxyribózou. Avšak predpokladajme, že v prvotnej atmosfére zeme bola vysoká koncentrácia kyanidu a nukleové bázy naozaj vznikli. Lenže DNA obsahuje aj cukor deoxyribózu a pokiaľ by bol prítomný kyanid, žiadne cukry by nám nevznikli. Avšak predpokladajme, že k nám nukleové bázy nejako doleteli na meteorite z nejakej planéty a zázračne to prežili a cukry tu už boli. Ostáva nám problém ako pospájať jednotlivé časti nukleových kyselín do reťazca, lebo je nemožné, aby sa to stalo prirodzenou chemickou cestou. V živých organizmoch to robia zložité enzýmy a zloženie tých enzýmov je zakódované v molekule DNA, ktorú potrebujeme vytvoriť, takže sme pri probléme so sliepkou a vajcom. Avšak ak by nám aj DNA vznikla, pokiaľ nie je súčasťou živej bunky, je nám úplne zbytočná. DNA je len nositeľkou genetickej informácie a potrebujeme komplikovaný mechanizmus na „prečítanie“ tej informácie a „pracovníkov“, ktorí zrealizujú tie inštrukcie v DNA. Okrem toho, nemá schopnosť replikovať sa. Z týchto dôvodov, bola teória DNA nahradená teóriou RNA.
RNA nesie nielen genetický kód, ale funguje aj ako enzým a môže katalyzovať vlastnú sebareplikáciu. Avšak tým bol vyriešený iba jeden problém, ale ďalšie ostávajú. Cukor ribóza sa tvorí vo veľmi nízkej koncentrácii a rýchlo zaniká, teda molekula RNA je vo voľnom prostredí veľmi nestabilná a je vylúčené aby vznikali dlhé reťazce, ktoré vydržia dlhú dobu v stabilnom stave. A opäť, na vytvorenie nukleových báz (RNA má rovnaké nukleové bázy ako DNA, len namiesto tymínu je uracil) je potrebná vysoká koncentrácia kyanidu a tak by nevznikol cukor ribóza.
Najnovšie vedci predložili hypotézu TNA, ktorej molekula sa skladá z jednoduchšieho cukru treózy, nukleových báz a fosfátovej skupiny. Molekuly TNA majú totiž schopnosť tvoriť sa spontánnejšie ako DNA, alebo RNA. Avšak vyvstávajú tu omnoho väčšie problémy, ako v prípade DNA, alebo RNA. V prvom rade, v žiadnych živých organizmoch sa molekula TNA nenachádza, takže nie je zodpovedaná otázka ako sa TNA mohla vyvinúť v DNA alebo RNA. Ten proces evolúcie je omnoho zložitejší ako sa na prvý pohľad zdá, lebo zmena musí prebehnúť na úrovni genotypu a prírodný výber funguje len na úrovni fenotypu, teda ku zmene na RNA by mohlo dôjsť iba vďaka náhode a táto náhodná zmena, alebo súbor náhodných zmien by nemal byť ako otestovaný v prírodnom výbere. Okrem toho vedci nevedia, či TNA má schopnosť katalyzovať chemickú reakciu ako RNA. A ostáva nám tu aj problém ako mohol cukor treóza vzniknúť v prostredí s vysokou koncentráciou kyanidu potrebného na tvorbu nukleových báz.
Ďalšia hypotéza PNA končí v slepej uličke rovnako ako hypotéza TNA, ktorá obsahuje namiesto cukru peptidy a tie kyanid tiež likviduje. PNA sa v živých organizmoch tiež nenachádza.
Existujú desiatky teórií o vzniku nukleových kyselín, z ktorých každá končí v slepej uličke, lebo všetky sú proti chemickým zákonom. Objavili sa teórie, že život vznikol na inej planéte a bol k nám dopravený z vesmíru, ale to len presúva problém na inú planétu. A viera v to, že niečo živé prežilo let vesmírom v prostredí, kde nebolo chránené pred žiarením a že pri dopade na zem nezhorelo je absurdná. Keďže je vylúčené, aby nukleové kyseliny vznikli prirodzenou cestou, logicky najprijateľnejšie riešenie je, že boli stvorené inteligentným Stvoriteľom.
A ak by aj náhodou vznikli, kto zabezpečí, že sa nukleové bázy zoradia v správnom poradí? Nemôže to prebiehať evolúciou, ale len náhodne a štatistická pravdepodobnosť toho, že sa to podarí, je menšia ako počet častíc vo vesmíre.
A ak sa to aj podarí, kto tie genetické informácie prečíta a zrealizuje, ak nukleová kyselina nie je súčasťou bunky? Ale to už je téma na iný článok.
Bibliografia:
http://www.tlg.estranky.sk/stranka/vznik-zivota
http://www.tlg.estranky.sk/stranka/walter-veith
Video č. 5 tajomstvo génov /20 -32 minúta/
http://cs.wikipedia.org/wiki/DNA
http://cs.wikipedia.org/wiki/RNA_sv%C4%9Bt
http://www.newscientist.com/article/dn3972-new-clues-to-identity-of-first-genetic-molecule.html
http://www.panspermia.org/rnaworld.htm
http://www.upjs.sk/public/media/4354/Biofyzika09.pdf
Walter J. VEITH: Genesis konflikt, Praha 2008
