Všetko sa to odohralo v júli 2007, na prekrásnomostrove Brač. Ako každý mladí, ktorí nemájú záväzky sme sa rozhodli, že sinájdeme nejaký lacnejší last minute hocikam do chorvátska. A tak nám bolpridelený, možno aj súdený – Brač, mesto Supetar. Zostava bola 3 chlapia 2 ženy!
Nasadli sme teda o 19.00 miestneho času na autobus,všetci mali zakázané jesť aspoň hodinu pred odjazdom aby nám nebolo nevoľnopočas jazdy. Ale len čo sa zavreli dvere autobusu a poskytli sme našímustaraným rodičom či priateľom posledné úsmevy, zatiahli sme závesya začali sa tešiť na dovolenku. Ale to už každý pozeral na svoj batoh, akoby si niečo zakusol. A tak nám skoro poldňová hladovka a kinedrilboli nanič lebo sa začala hostina. Spolužiak vytiahol domáce rezne, babkinepalacinky a pagáče, ktorými sme neskôr kŕmili chorvátske mačky a nakonci dovolenky plesnivé hodili do koša. Ako každý iste vie, cesta bola nekonečne dlhá, sedeli sme naposledný sedadlách pre 5 a bolo nás presne 5. Po vyše 12 hodinovej cestesme do chorvátska sme prišli ako skladačky.
Ale keď sme uvideli prvý náznak mora, všetka nespokojnosť opadla. Vyložili nás ránopred apartmánom s tým, že sa môžme nasťahovať až poobede. Našťastie sacelkom dobre dohovorím po chorvátsky tak som ukecala upratovačku, aby námnechala izbu otvorenú a my sme si mohli konečne zložiť veci, dať plavky ísťna pláž.
Boli sme dosť unavení, tak sme si hneď na prvom voľnommieste zložili veci a vbehli do mora. Keď sme vyšli, unavení sme si ľahlido chládku pod stromy, spolužiak si ľahol kúsok od nás na betón, a ihneďsme všetci zaspali, keď sme sa zobudili všimli sme si ako domáci na náspozerajú a hlavne na neho. Až neskôr sme si všimli, že ležal na hlavnomchodníku do prezliekarne a prechod na ďalšiu pláž a brzdil prevádzku,on spal a ľudia ho prekračovali. Ešte by sa to možno dalo zniesť, keby nemal skoro 2 metre.
Keď sme sa vrátili vzali sme z každej izby kľúčea dobre sme spravili, vďaka ním sme zažili najväčšiu zábavu. V noci savybrali mládenci do mesta, vraj okuknúť okolie, ale nám bolo jasné, že idúbaliť miestne „čúzy“. A tak sme sa rozhodli, že ich proste na nocvymkneme. Bývali sme na prízemí tak sa dostali dnu cez okno. Ale keďže sadostali dnu k ním, dostali sa aj k nám a bolo zle J.Začala sa naháňačka, my sme im striekali deodoranty a smradľavý lak navlasy cez okenice do izby, oni sa k nám chceli vlámať, ale my sme sanedali a bránili sme si územie tak si vzali metlu aby nás odstrčili odokna, a zrazu sa zjavil ON. SUSED MAĎAR, ktorý býval vedľa nás. Asi šielskontrolovať situáciu čo sa to deje za hluk o 1 v noci, našťastie náspochopil zavrel dvere a šiel spať. A to bol koniec aj pre násv tú noc. Na druhý deň prišiel domáci, že sa máme krotiť, asi bolisťažnosti aj od iných. Pardon.
Tie nočné vymkýnačky pokračovali, ale čo bolo horšie začalivojny aj cez deň. Bitky, sťahovanie plaviek, boj o kľúče, naháňačkya vodné bomby. A bolo to tu zas, prišiel nás navštíviť pán domáci, žesa máme skľudniť a dodržiavať kućny red – teda domáci poriadok, čo bolopoobedná siesta, lebo nás dá vykázať z apartmánu. Tak sme skrotli. Alevydržalo nám to zas iba do večera pravdaže. Hrali sme karty, ale asi troškubúrlivo, lebo nás boli upozorniť spoluobyvatelia z najvyššieho poschodia,či sa môžme stíšiť. Pardon.
Na ďalší deň – to bol už predposledný (a ešte stále smebývali v tom istom apartmáne, čo bolo úžasné) sa nám zas situácia vymklaz rúk, vymkli sme našich mužských spolubývajúcich, za nejaký trest čo užsi ani nepamätám. Snažili sa zas dobiť do našej izby rôznymi spôsobmi anástrojmi, ale neišlo to, ženy sú silné bojovnice. A tak nastala vodná vojna. A dosťdosť vodnatá vodná vojna. A v tom sa zas zjavil ON. SUSED MAĎAR!A bolo zle! Vodná vojna sa odohrávala na jeho poli, v noci odchádzalitak si celý deň sušili veci a my im vytopili terasu a všetky vecinanovo „vyprali“. Sused maďar sa nám snažil dostať do bytu, chalani poskákalicez okno dnu a my sme sa ukryli v kúpelke. Pičábo,... a ďalšieslova ktoré sme nerozumeli hádzal na nás nahnevaný sused maďar. Rozbehol sa kuchalanskej izbe a asi za odmenu nám rozbil okno. Pičábo,... a takďalej, dodnes nepoznané nám vykrikoval maďarko aj naďalej. Pochopili smez toho akurát, že to máme utrieť. Všetci prítomní sa už pomaly balili,mysleli sme, že dôjde domáci a vyprace nás bez mihnutia oka. Našťastie násasi maďarko nenatrel. Kesenem! Poslednú noc sme teda mali strechu nad hlavou.Na ďalší deň nás ale ráno vykopli a bus nám odchádzal až večer. Tak sme sipožičali auto z požičovne a obehli sme si trošku ostrov. Zakotvilisme na Boli, čo je vraj raj pre surferov, ale bolo to o niečo viac. BOLATO NÁDHERA.
Jemný štrkovitý piesok, veľké vlny, priesvitná vodaa nádherný teplý vietor. Posledný deň sme si užili ako sa patrí. Objavilisme aj krásu vodného banánu. Krásu asi len potiaľ, čo sme nespadli a polkuz nás to skoro zmrzačilo. Zbytok dňa sme si už potom iba užívali na vlnách krásnehomora alebo zotavovaním sa po páde. Niektorí sa nažili ešte využiť posledné slnko na o(s)pálenie :-D. Ale nadišiel čas vrátiť sa do mestaa odísť domov. Všetko sme pravdaže spravili na poslednú sekundu. Aute smevrátili tesne pred uprchaním lehoty. A trajekt dvaja z nás skoro aninestihli. Nakoniec sa všetko dobre skončilo. Autobus s nami odišiel tesne po 21.00 a my sme sa zas naskladalido zadnej päťky. Bola to naša najlepšia dovolenka (roku 2007) a dúfam, žeich spolu ešte veľa zažijeme!
V Bratislave nás už ráno okolo 7.00 čakali naširodičia. A zas sme boli doma. Boli sme radi, ale na druhý deň sa každýchcel zas vrátiť na náš Brač.
Bola to zmena, zobudiť sa a nevidieť more.
Bola to zmena, zobudiť sa a nevidieť ten neporiadok.
Bola to zmena zobudiť sa a nevidieť tam vás!
