Veronika Tykova
Na Valentína si prajem TEBA!
Žijeme vo svete materiálu –materiálnych vecí. Všetko okolo nás je tak rýchle a zhubné, nepýta sa iba berie a dáva, rúca a stavia, padá a stúpa a človek už sám nevie kde je...
Žijeme vo svete materiálu –materiálnych vecí. Všetko okolo nás je tak rýchle a zhubné, nepýta sa iba berie a dáva, rúca a stavia, padá a stúpa a človek už sám nevie kde je...
Celý rok, najmä v časoch zimného obdobia sme si zo spolužiakmi (kamarátmi) plánovali, ako sa vyberieme v lete niekam k moru na dovolenku. Ale ako to často býva, plánované sa nie vždy podarí zrealizovať. A tak to vyzeralo aj u nás, aj z dôvodu môjho zranenia a pravdaže čim viac ľudí tým je ťažšie sa dohodnúť, na mieste, čase, spôsobe prepravy a tak ďalej. Stálo nás to kopu námahy kým sme vysnívanú dovolenku zrealizovali, ale poviem vám teda, stálo to za to!!
Pamätám si, keď si k nám prišiel prvý krát. Z pleteného košíka vykúkali iba dve vystrašené očička na huňatej malej hlavičke. Nepamätám sa už na všetko presne, bola som ešte malé dievčatko, ale od prvej chvíle som ťa ľúbila.
Bolo to celé také zaujímavo – záhadne - zvláštne ako si ma očaril. Skoro dva roky sme chodili do rovnakej školy, sedeli v jednej triede a ak som si ťa aj náhodou všimla pripadal si mi ako obyčajný radový chlapec. Koncom druhého ročníka ťa prilákal môj hlasný smiech, náhodne sme sa stretávali čoraz viac až to vyústilo do kamarátstva. Rozprávali sme sa celé dni na kúpalisku o všetkom o tom dobrom aj tom zlom čo nám život priniesol. Po spoločnej dovolenke s partiou (po najlepšej dovolenke v živote) môžem doplniť ďalšie „TO DOBRÉ“ čo mi život priniesol a to si TY !!!