Veronika Tykova
Dovolenka na blind – skúsiť treba všetko
Kufre zbalené, mapa naštudovaná, auto natankované, cieľ zadaný – Chorvátsko, ostrov Krk ( presne miesto nejasné ).
Kufre zbalené, mapa naštudovaná, auto natankované, cieľ zadaný – Chorvátsko, ostrov Krk ( presne miesto nejasné ).
Plamienok ako malinký ohník vyžarujúci svetlo a teplo symbolizuje život. Stačí veľmi málo, aby sa rozhorel, ale ešte menej aby zhasol.
Žijeme vo svete materiálu –materiálnych vecí. Všetko okolo nás je tak rýchle a zhubné, nepýta sa iba berie a dáva, rúca a stavia, padá a stúpa a človek už sám nevie kde je...
Celý rok, najmä v časoch zimného obdobia sme si zo spolužiakmi (kamarátmi) plánovali, ako sa vyberieme v lete niekam k moru na dovolenku. Ale ako to často býva, plánované sa nie vždy podarí zrealizovať. A tak to vyzeralo aj u nás, aj z dôvodu môjho zranenia a pravdaže čim viac ľudí tým je ťažšie sa dohodnúť, na mieste, čase, spôsobe prepravy a tak ďalej. Stálo nás to kopu námahy kým sme vysnívanú dovolenku zrealizovali, ale poviem vám teda, stálo to za to!!
Pamätám si, keď si k nám prišiel prvý krát. Z pleteného košíka vykúkali iba dve vystrašené očička na huňatej malej hlavičke. Nepamätám sa už na všetko presne, bola som ešte malé dievčatko, ale od prvej chvíle som ťa ľúbila.
Už asi každý z vás čakal neuveriteľné dlhé hodiny v čakárni u lekára. A čo ste tam robili? Ja vám to teda poviem. Počúvali ste cudzie príbehy, cudzie telefonáty, škrípanie dverí a starých podláh a čo ešte?? Zdravotný stav pacientov čakajúcich v čakárni –a od koho??? Priamo z lekárskej ordinácie ho kričí sestrička alebo priamo lekárka.
V dnešnej dobe sa už dá povedať svoj názor. V dnešnej dobe sa už dá všetko kúpiť. V dnešnej dobe sa už dá všade slobodne cestovať. V dnešnej dobe sa už dá v hocičo a v hocikoho veriť. A keď sme pritom, v čo vy veríte??
Čo sa mi dnes stalo... Je obyčajný decembroví deň. Ráno som sa zobudila zašla do obchodu, naraňajkovala, uvarila obed umyla okna a po dobrom obede som sa povedala, že sa prejdem s mojim štvornohým miláčikom Maxom.
Je upršaný sobotný decembroví deň. Ja ležím v posteli s poranenou nohou. Okolo mňa pobehuje náš ročný pes pýtajúc sa von na prechádzku, keďže ja s nim chodievam ale dnes nemôžem poprosím brata aby s nim šiel. Neochotne odvrkne, že jemu sa nechce, tak s prosííkom sa plazím za nim aby ho zobral, že ja vážne nemôžem. Večer „vybehnem“ vyplazím sa na naše druhé poschodie a uvedomím si, že som si zabudla pohár s vodou v kuchyni, poprosím teda brata či mi pre neho nezbehne, samozrejme zase som dostala negatívnu odpoveď.
Bolo to celé také zaujímavo – záhadne - zvláštne ako si ma očaril. Skoro dva roky sme chodili do rovnakej školy, sedeli v jednej triede a ak som si ťa aj náhodou všimla pripadal si mi ako obyčajný radový chlapec. Koncom druhého ročníka ťa prilákal môj hlasný smiech, náhodne sme sa stretávali čoraz viac až to vyústilo do kamarátstva. Rozprávali sme sa celé dni na kúpalisku o všetkom o tom dobrom aj tom zlom čo nám život priniesol. Po spoločnej dovolenke s partiou (po najlepšej dovolenke v živote) môžem doplniť ďalšie „TO DOBRÉ“ čo mi život priniesol a to si TY !!!