Každý raz potrebuje cudziu pomoc.
Toto je ale nič. Pes vyvenčený bol, ja som si po vodu prešlapomaličky sama.
Sú ale ľudia, ktorí také šťastie nemajú, že aj keď dostanúnegatívnu odpoveď nič sa nestane.
Sú ľudia, ktorí sú na cudziu pomoc doslova odkázaný. Vdnešnej dobe sa už na príklad trošku viac hovorí na verejnosti o smrteľnýchchorobách a a chorobách všeobecne ako sa dá trpiacim ľuďom pomôcť.Prišli na povrch organizácie, ktoré bezplatne pomáhajú a poskytujúzdravotnú starostlivosť a finančnú pomoc pre choré deti a chorýchľudí.
Prednedávnom prebehol ďalší finálový večer superstar, terazsa niesol v znamení draženia mobikov pre choré deti. Niekomu možnopriniesol pohoršenie, že táto téma do show nepatrí, ja som z časti tohoistého názoru. Úprimne asi by som nechcela, aby sa môj život premietal naveľkoplošnej obrazovke v Inchebe. A myslím, že rodiny ktoré natočili tietospoty tiež zmenili neskôr názor.
Ale nejako asi treba upútať pozornosť nato, že medzi nami,zdravými spoluobčanmi sa nachádzajú aj ľudia, ktorí nemajú to šťastie behať pomeste, po obchodných domoch, po diskotékach, buď preto, že sú na vozíku, alebomajú málo leukocytov a musia sa vyhýbať davu ľudí. Mali by sme si otvoriťoči a vidieť viac to krásne čo je v nás ako sa hnať len za týmmateriálnym.
Ďakujem ľuďom ktorí prišli na nápad zriadiť detský hospica pomáhajú zdravotnou a psychologickou starostlivosťou smrteľnechorým deťom a ich rodinám.
Pomáhajú rodinám v tej najťažšej chvíli života na čotreba veľkú silu a nie každý na to má, PROSÍM PODPORME ICH!! Ďakujeme pani doktorka J!
Čo keby sme niekedy prispeli chorému dieťaťu, ktorénikdy nebude mať vlastný príjem lebo nebude môcť ísť na brigádu a dozamestnania, každý vie aké to je obmedzujúce a trápne stále niekoho prosiťo pomoc a pýtať si peniaze od rodičov.
Doba sa vyvíja a koľko detí dnes túži po internete, alerodina nemá ďalšie financie na toto platenie, čo keby sme tomuto dieťaťupomohli??
Čo keby si chcel kúpiť napríklad nové rifle sám, bez tohoaby potreboval súhlas rodičov a žiadať ich o financie??
Čo keby chcel ísť do kina, ale keďže nemôže chodiť nabrigády ako my ostatní nemá na to peniaze a radšej nepôjde ako si zaspýtať peniaze od rodičov??
Čo keby sme pomohli aspoň jednému človeku malým príspevkom?
Čo keby sme si nekúpili tričko na obchodnej ktoré si aj takoblečieme iba raz a potom použijeme na utieranie prachu a darovalitýchto 200 korún na dobrú vec.
Necítili by ste sa lepšie ako v tom tričku? A čo keby sme deťom zo slabších rodín či deťomz detských domovov pomohli finančne alebo oblečením?
Možno by sme mali žiť s otvorenými očami a viacvnímať svet okolo nás a nevšímať si iba výklady s oblečením, tučnéjedlá a predražené CDčka. Možno aj vy sa raz ocitnete v situácií, keď budetepotrebovať cudziu pomoc!
A možno budete na cudziu pomoc dokonca odkázaný!!!
