Ako som prežila kozmetický salón.

Podľa moje mamy, som proste „šuchta“. Moje vlasy sú neupravené, oblečenie absolútne neelegantné, moje tenisky sú príšerné, ale najotrasnejšia je moja pleť. Je síce pravda, že vyzerá takmer rovnako ako v najvyššom štádiu puberty, ale ja si to zdôvodňujem alergiami. Podľa mamy však za všetko môže to, že nechodím na kozmetiku.Doposiaľ som sa z toho vždy nejako vyvliekla. Neviem prečo, ale kozmetické, kadernícke a iné salóny ma akosi nelákajú. V posledných týždňoch však bolo vo vzduchu čosi, na čo moja alergická pleť zareagovala veľmi prudko. Mama ma s tou kozmetikou toľko otravovala, až som jej sľúbila že na ňu pôjdem. Samozrejme že som nakoniec nikam nešla a pokračovala vo svojom osvedčenom patlaní a zakrývaní svojich verných pupákových kamošov. Koho som chcela oklamať? Mama sa raz rozhodla a nič nenechala na náhodu. Dohodla mi termín a aj napriek môjmu urazenému protestovaniu ma odprevadila až po dvere kozmetického salónu. Ocitla som sa vo svete vôní a relaxačnej hudby. Nervózne som sa obzerala okolo seba až kým sa mi neprihovorila slečna so širokým úsmevom, okolo ktorej sa vznášal oblak „krémikovo-olejčekovej“ arómy. Poprosila ma aby som chvíľočku počkala a usadila ma do pohodlného kresla ku dvom dámam, s ktorými sme si vymenili strojené úsmevy. Vzala som teda do rúk jeden z trendy časopisov pohodených na stolíku a začala listovať. Bolo to poučné. Dozvedela som sa, že toto leto sa nezaobídem bez „etno“ halenky za nekresťanské peniaze a superkrátkych šortiek, že do šampónu si mám pridávať olivový olej (?) a aj to po čom túžia všetci muži – po sexe namiesto raňajok (!). Práve keď som bola v najlepšom, ma voňavá a usmievavá slečna pozvala do tajomnej vedľajšej miestnosti. Začalo sa to celkom v pohode. Na hlavu mi nasadila slušivú čiapku do ktorej ledva - ledva napchala moje bohaté (hoci neupravené) vlasy. Posadila ma do polohovateľného kresla a v priebehu minútky odstránila z mojej tváre všetko čo som si tam ráno pracne napatlala. Potom ku mne prisunula stojan na ktorom bublala akási podozrivá tekutina a do tváre mi namierila hrozivo vyzerajúcu trubicu. Z trubice vychádzala para. V ušiach mi znela upokojujúca hudba a moje póry sa rozťahovali a rozťahovali, až na maximum. Keď som si už začínala myslieť, že na mňa zabudli, slečna sa posadila k mojej hlave a vtedy začali nepredstaviteľné muky. Moji pupákoví kamoši zažívali stredovek a ja s nimi. Slečna po celý čas vyčítavým tónom komentovala zúfalý stav mojej pleti, až som sa začala cítiť strašne previnilo a zahanbene. Predsavzala som si že sa o ňu začnem príkladne starať. Dokonca som slečnu poprosila, aby mi napísala všetky osvedčené prípravky a postupy, ktoré by mi mohli pomôcť. A samozrejme, že o mesiac prídem na „čistko“ opäť, aby sme spoločne zistili či sa niečo zlepšilo. Medzitým bola moja tvár v jednom ohni. Nepomohlo ani pravidelné striedanie ľavej a pravej strany. Ešte k tomu mi začalo škvŕkať v bruchu. Cítila som sa skutočne nepríjemne. Vedela som si živo predstaviť, ako asi budem vyzerať po celom tom týraní. Cesta domov bude zaujímavá. Keď som svoje obavy vyslovila nahlas, slečna ma ubezpečila, že samozrejme dostanem upokojujúcu masku z čajovníka (najúčinnejšieho prírodného antiseptika) priamo z chladničky. Ten pocit bol neopísateľný. Priam som cítila ako chladivá maska sťahuje moje umučené póry. Po 15 minútach masku zotrela. Tešila som sa že je koniec. Nebol. Nasledoval ešte gél obsahujúci akési enzýmy (získané z kravského mlieka) a laser. Moja pleť absorbovala laserové svetlo, ktoré tam bude pôsobiť 48 hodín. Zabráni to mojim kamošom v príliš skorom návrate. Vraj. Uvidíme. Keď som sa konečne zdvihla z toho kresla hrôzy, zakrútila sa mi hlava. Nemala som predstavu ako dlho som tak ležala (skoro 2 hodiny). Hlava sa mi potom zakrútila ešte raz, v okamihu, keď mi usmievavá slečna predložila účet s cenou za vyčistenie mojej zdevastovanej pleti. Zaťala som zuby, zaplatila a vzala si papierik popísaný názvami krémov, pleťových vôd a peelingov, ktoré by som mala používať.Domov som sa zakrádala s pohľadom upretým do zeme. Na lícach sa mi napriek maskám, enzýmom a laseru, vynímali veľké červené fľaky a od všetkého toho krémikovania sa mi zapadajúce slnko odrážalo od čela a špičky nosa. Keď ma zbadal môj priateľ, ťažko zakrýval smiech. „Ale si nám opeknela,“ preniesol vtipne. Potom si vypočul všetko to, čo ste si vy práve prečítali. Nechápavo krútil hlavou, pretože on si vraj vždy myslel že kozmetika a kaderníctvo, je pre ženy niečo ako futbal a pivo pre mužov. Proste relax. No, neviem. Predsa len som začiatočník. Veľa vecí je na prvý krát nepríjemných a postupne ... postupne im človek príde na chuť.Koniec koncov o mesiac mám druhý termín.