Andrea Uhljarová
A predsa budem mama.
Všetko sa to začalo pár týždňov po návrate z úžasnej prímorskej dovolenky, v deň, keď sme spoločne vyvaľovali oči na dve ružové čiarky. Jedna, druhá, jedna, druhá ... prepočítavala som ich dookola a oni boli vážne dve. Vtedy som priateľovi položila tú hlúpu a zákernú otázku: „Tešíš sa?“ Bolo to odo mňa naozaj hlúpe, pretože v tej chvíli som ani sama nevedela čo vlastne cítim. Nedokázala som totiž zachytiť jedinú súvislú myšlienku z toho milióna čo mi splašene víril v hlave. „Ja fakt neviem.“ – odpovedal on úprimne.