Váha, či má pokračovať ďalej po chodníku, alebo zísť do podchodu metra. Z krčmy na rohu vychádza dôchodca, ktorý sa lúči s iným hosťom z krčmy.
Dôchodca: Můžeš se spolehnout! Já ti to ještě připomenu.
Na roh ulice dobehne Mário s otáznikom v očiach. Julo sa obzrie za dôchodcom a napadne mu, že Bakalár sa mohol ukryť v krčme, z ktorej vyšiel dôchodca.
142. Bakalár v krčme I.
Vo vnútri. Krčma – Praha – Deň.
Krčma je poloprázdna. Julo s Máriom prechádzajú úzkou uličkou medzi stolmi, obzerajú si osadenstvo. Pri jednom stole sedí tridsaťpäťročný muž v bielom tričku s krátkym rukávom a bez šiltovky. To je Bakalár, narýchlo si vyzliekol bundu a šiltovku schoval, aby ho nespoznali. Pod stolom si nervózne šúcha dlane. Julo a Mário vedia, že to musí byť on a pokojne si k nemu prisadnú. Julo si sadne vedľa Bakalára, Mário oproti.
Julo: Už sa môžeš obliecť.
Bakalár sa vystrašene díva na Jula, myslí si, že ho poslal Roko, aby si to s ním vybavil za tie napichnuté automaty.
Bakalár: O-o-o-odkážte Rokovi, že všetko ddddo centu vrátim! A pridám aj navrch!
Julo si vymení pohľad s Máriom a siahne do vnútorného vrecka bundy. Bakalár vydesene vypleští oči a čaká, že mu Julo priloží k sluchám revolver. Julo ale z bundy namiesto zbrane vytiahne služobný preukaz a ukáže ho Bakalárovi.
Julo: Kriminálka.
Bakalár vypleští oči na Julov odznak. Mário naňho vystúpi hneď zostra, chce ho ešte viac vyplašiť, aby sa rozhovoril.
Mário: Pištu si odrovnal kvôli prachom?
Bakalár: Čooo? V živote som nikoho nnne-ne-nezabil! Ne-ne-ne-znášam pohľad na krv. Už ako decku mi to ne-nerobilo dobre. Ani misku som nemohol držať pod hrdlom prasaťa, k-k-keď ho naši zzzzak-k-káľali.
Mário vidí, ako sa k ich stolu blíži výčapník, aby prijal objednávku. Pokrúti hlavou na znak, že si neobjednajú. S Julom začne pred Bakalárom hrať divadielko. Pohodlne sa oprie chrbtom o operadlo boxu, pravú nohu si vystrie spod stola von a prehovorí k Julovi.
Mário: Prešacuj ho, či náhodou nemá u seba to, čo hľadáme.
Bakalár zhrozený, žeby mu chceli prišiť Pištovu vraždu, im na túto hru skočí. Inštinktívne vytasí ruky pred seba, aby Jula v nutnom prípade zadržal.
Bakalár: Čo ako? Po-po-po-počkať! Jjjjja sám! Ja sám!
Bakalár začne vyvracať vrecká na svojej bunde pohodenej v rohu boxu.
Bakalár: Takto mi aspoň nemôžete nič ppppo-podstrčiť.
Mário: Ešte vrecká na rifliach.
Bakalár hodí na stôl balíček kondómov z ľavého vrecka rifiel. Mário ironicky podotkne.
Mário: Okrem strachu z krvi má ešte aj aichmofóbiu.
Bakalár je zmätený.
Bakalár: Aichmo-... čo?
Bakalár už vôbec nič nechápe a prebehuje očami od Mária k Julovi.
Bakalár: Čo to trepete za chu-chujoviny?!
Mário: Ale automatov sa nebojíš, hej? Roko zúril, keď sa o ich napichnutí dozvedel.
Mário pokrúti hlavou a zahmká na znak, že vykradnúť Rokove automaty bolo od Bakalára a Pištu veľmi trúfalé.
Bakalár: S tým nápadom prišiel Pišta. Nebol by som do toho išiel, ale naliehal, že mu ide o krk.
Mário: A ty si si zobáčik neomočil, hej?
Bakalár sa chvíľku nezmôže na slovo. Mário spojí palec a ukazovák a urobí „ zobáčik“, ktorý otvára a zatvára.
Mário: Ani takto málinko?
Bakalár: Dal mi polovicu z prvej výhry. Jasne sme sa dohodli, že vyberie len jjjjjeden a-a-a-automat. Ten druhý som napichol len preto, a-a-by som odvrátil od Pi-pištovej výhry ppppozornosť. Mal ju zhrabnúť niekto iný. Lenže Pišta dostal veľké oči. Po-potom, čo vyraboval aj druhý automat, zbalil som si veci a nasadol na vlak do Ppppprahy.
Julo: Načo potreboval hotovosť?
Bakalár sa zhlboka nadýchne a pomaly sa rozhovorí.
Bakalár: Pišta si privlastnil niečo, čo patrilo Angelovi. Preto si ho potreboval rýchlo udobriť.
Bakalár zneistí a odkašle si.
Bakalár: Z času na čas sme pre Angela robili vykrádačky. Rabovali sme rodinné sejfy v bohatých štvrtiach.
Bakalár nahodí samoľúby tón, myslí si, že si svojimi schopnosťami u Jula a Mária šplhne.
Bakalár: Viem sa nabúrať do každého bezpečnostného systému. Otvorím úplne všetko.
Bakalár zbadá, že tým nijak nezapôsobil a sklopí oči.
Bakalár: Raz sme dostali za úlohu vybrať sejf nejakému po-podnikateľovi. Našli sme v ňom akcie a na nešťastie pre Pištu aj veľkú ho-ho-hotovosť. Šesťdesiat litrov! Pištovi hneď cinkli v očiach doláre ako v disney rozprávke Tom a Jerry. Desať litrov si schoval. Chcel nimi vyplatiť sekeru u Angela. Hovoril som mu, že to je šialenstvo. Večer si nás dal Angelo zavolať a pýtal sa na zvyšných desať tisíc. A vtom nám to docvaklo. Bol to pppoistný podvod. Angelo bol s tým podnikateľom vopred dohodnutý. Odkiaľ by inak vedel, koľko chýbalo? Ja-ja som Pištu nnnebonzol! On sám padol pred Angelom na kolená a tých desať litrov mu ešte v ten večer vrátil. Poznal Angela veľmi dobre. Vedel, že musí rýchlo niečo urobiť, lebo Angelo o-ojeby nepardonuje. Nejde mu ani tak o-o prachy. Skôr ho dráždi to, že si niekto o sebe myslí, že s ním vybabre. Hovorieva, že to uráža jeho inteligenciu. Pišta okradol Roka len preto, aby si u Angela vyplatil starú sekeru.
Bakalár sa na chvíľku odmlčí a pokračuje.
Bakalár: Sedel som práve v rýchliku do Prahy, keď mi zazvonil mobil.
(V nasledujúcej scéne sa zobrazí dej, ktorý Bakalár Julovi a Máriovi opisuje).
143. Flashback – Angelov telefonát
Vo vnútri. Vlak –Na ceste do Prahy – Deň.
Pohľad z okna uháňajúceho rýchlika na rýchlo ubiehajúce krajinky. Bakalár sedí vo vlaku vedľa cestičky, sedadlo veľa neho pri okne je voľné. Očami kontroluje spolucestujúcich. Zazvoní mu mobil, volá Angelo. Chce, aby Bakalár zlikvidoval jedno auto.
Bakalár: Kde ho nájdem? – Na totálku? – Dobre, postarám sa oň.
144. Bakalár v krčme II.
Vo vnútri. Krčma – Praha – Deň.
Pokračovanie scény 142.
Julo: Aké auto?
Bakalár: Starý Renault Megane. Vo mne sa ale vtedy ozval pppud ssssebazáchovy, lebo Pišta mi za ten čas a-a-ani raz nezavolal. A tak som a-auto ukryl na chate manželkiných rodičov.
