Leopold: Die Lieferung erhalten Sie spätestens am Freitagnachmittag. Ja, wie gesagt, keine Sorge. Danke, gleichfalls. Auf Wiederhören!
Leopold dotelefonuje.
Leopold: Čo môžem pre vás urobiť?
Julo: Kriminálka, dobrý deň. Hľadáme pána menom Leopold Jonáš.
Leopold: Jonáš Leopold. Často sa mi stáva, že mi prehodia meno s priezviskom. K vašim službám!
Julo: Vyšetrujeme prípad, ktorý súvisí so Štefanom Košťálom.
Leopold: Je po ňom?
Julo s Máriom si vymenia pohľady.
Mário: A keby bolo?
Leopold: Znamenalo by to, že by som sa mojich peňazí už nikdy nedočkal.
Julo: Požičal si od vás peniaze?
Leopold: Požičiaval - odvtedy, čo ho poznám. Asi desať rokov. Spoznal som ho ako mladíka, keď hľadal prácu. Jazdil pre mňa zhruba trištvrte roka. Dlhšie nevydržal. Potom sa už zastavil, len keď potreboval peniaze. Spočiatku mal menšie nároky, tie sa ale rokmi zvyšovali. Začínal päťsto korunami a posledné dva roky nešiel pod dvetisíc eur.
Julo: Koľko vám zostal dlžný?
Leopold: Šesťtisíc.
Mário: To ste mu vyplatili šesťtisíc eur na ruku?
Leopold: Iste, že nie. Posledné tri razy si bol u mňa požičať po dvetisíc. Naposledy na Štefana, druhý sviatok vianočný. Vedel, kedy má prísť. (V nasledujúcej scéne Leopold vylíči, ako si bol uňho Pišta naposledy požičať peniaze.)
62. Flashback - Pišta u Jonáša Leopolda
Vo vnútri. Predsieň - Dom Jonáša Leopolda - Večer.
Leopold s Pištom stoja v predsieni, za Leopoldovým chrbtom je vidno rozsvietený vianočný stromček. Pišta je neodbytný a nervózny, nalieha na Leopolda, aby mu požičal ďalšie peniaze.
Pišta: Šéfko, som na dne. Pomôžte! Veď dobre viete, že to, čo si požičiam, aj vrátim. Len... teraz sa akosi nedarí. Ale to sa otočí, uvidíte! A zase prídem s plnými vreckami. Prinesiem aj voňavý ruský tabačik. Zašúľame, pofajčíme ako za starých čias. Nebudete na mne škodovať.
Leopold: Už mi dlhuješ štyritisíc.
Pišta: Áno, viem. Nezabudol som. Akoby som mohol? Šéfko, no ták..
Leopold: Pišta...Pišta, ty raz zle skončíš.
Pišta si od zúfalstva kľakne pred Leopoldom, ruky má k nemu natrčené dlaňami hore.
Pišta: Pozrite, kľačím pred vami. Neposielajte ma preč naprázdno. Prisahám na svoju matku, že všetko do centu vrátim.
63. Jonáš Leopold
Vo vnútri. Kancelária - Leopoldova firma - Deň.
Pokračovanie 61. scény. Mário a Julo sa ďalej vypytujú Leopolda na Pištu. Julo má zvesenú hlavu, zarmúti ho, že Pišta v snahe dostať sa k peniazom bol ochotný prisahať na ich matku, hoci tá je už dvadsať rokov po smrti.
Mário: Načo potreboval toľko peňazí?
Leopold: Pišta žil rád na vysokej nohe. Nadštandard si snažil udržať aj na dlh. Mal dve veľké slabosti. Hazard a ľahké ženy - vlastne originál šľapky. Naozaj, tie mal najradšej. Boli časy, keď si mohol dovoliť aj prvotriedne call girls. Ale jemu boli milšie tie rovno z ulice. Mal k nim väčšiu dôveru. Možno preto, že jedna z nich je jeho sestra.
Julo okamžite zareaguje.
Julo: Hovoríte o Johane?
Leopold sa uškrnie popod fúzy, lebo mal kedysi možnosť Johanu dôverne spoznať. Zaplatil jej za sex.
Leopold: Johanka, Johanka... ako tá sa vie vlniť.
Julovi je to nepríjemné a úsečne sa spýta.
Julo: Kde ju môžeme nájsť?
Leopold: Na pánskych Nivách. Trafíte tam aj po slepiačky. Je to najvykričanejšia štvrť mesta.
Leopold sa uškrnie.
Leopold: Nezabudnite odo mňa pozdravovať Johanku!
