Julo: Nemôžeš spať?
Margaréta: Veď vieš, že zle spávam, keď si celé dni preč. Už ťa vidím len po nociach. Aj to len, keď náhodou na teba v byte natrafím. Stále sa zatváraš do izby. Nachystám ti večeru a ráno vidím, že si sa jej ani nedotkol.
Margaréta sa zozadu načiahne a prehrabne sa mu vo vlasoch. O Števovej smrti a Johane nevie nič.
Margaréta: Odkedy Marta zomrela, začal si sa mi vzďaľovať.
Julo trhne nedotklivo hlavou a Margaréta nato previnilo stiahne ruku.
Julo: To sa ti len zdá.
Margaréta: Vždy sme boli k sebe úprimní. Nemali sme žiadne tajnosti. - Julko, čo sa deje?
Odvtedy, čo Julo začal vyšetrovať vraždu svojho brata, začala mu byť Margaréta čoraz viac vzdialenejšia. Nie žeby sa hneval na ňu, že kvôli nej prerušil kontakt so svojimi súrodencami, keď si ho adoptovala. Teraz, keď vidí, ako dopadol Števo a Johana, vie, že mu adopciou len dala šancu. Preto sa hnevá len sám na seba.
Julo: Ale nič. Na kriminálke mi dávajú zabrať.
Margaréta: Zdrsnel si. Naháňať vrahov nie je nič pre teba. Nie si na to stavaný.
Julo sa na ňu osopí.
Julo: A na čo som stavaný?
Margaréta: Ty si príliš citlivý. Nemal si vzdať to konzervatórium. Tvoj cit a hudobný talent ťa predurčili k tomu, aby sa stal z teba umelec.
Julo chladne odvrkne.
Julo: Paganini, nie náhodou?
Margaréta: Prečo si zrazu ku mne taký krutý? Čo som ti urobila?
Julo sa zbadá a zjemní tón.
Julo: Prepáč mami, musím si ísť ľahnúť.
75. Posteľ
Vo vnútri. Izba - Julov a Margarétin byt - Noc.
V izbe je prítmie. Julo leží v posteli a civie do plafónu. Vyjaví sa mu spomienka z detstva.
76. Spomienka z detstva
Vonku. Lúka - Vlčia dolina - Deň.
Malý chlapček sedí na zemi vo vysokej tráve. Je sám, kričí a plače, lebo sa stratil. To je Julo, keď mal dva roky. Nad ním sa zjaví dievčatko - jeho sestra Johanka, ktorá ho hľadá. Johanka zavolá na svoju mamu. (Rómčina.)
Johana: (Mamó, tu je! Našla som hó!)
Johanka horko ťažko vezme Julka na ruky a tacká sa s ním preč.
