Psychológia bez parapsychológie je ako televízny prijímač bez antény. Táto doposiaľ plne ešte neprebádaná vedná disciplína otvára vedomiu podvedomé okná. Problém ovšem nastáva, keď vedomie ich už nemôže väčšinou zatvoriť. Môj nasledovný zážitok sa započal, keď som raz na ceste domov stretol Kunstettera. Nejakú chvíľu sme sa zhovárali o potešujúcom vzostupe dolárového kurzu a neodvratnom zániku sveta. Potom Kunstetter pokrčil plecami. „Vlastne, mňa toto všetko netanguje. Ja som špiritista." Z môjho výrazu tváre musel jasne vyčítať, za koho ho mám, pretože sa nasrdil.
- „Vaše trápne úškľabky," povedal, „sú len dôkazom toho, že ste kompletný ignorant. Čo vy už len viete o špiritizme?"
- „Dokopy nič," priznal som. „Usadí sa zopár ľudí, začnú si rečniť s dušami zosnulých a nevyzradia nikomu, ako sa im tento podvod podaril." Kunstetterov obličaj sa zalial farbou. Surovo ma zdrapil za rameno a ťahal preč. Náruživo som protestoval a dal najavo, že ako médium sa vonkoncom nehodím, mimo toho, že som ešte aj skeptik - nič nepomohlo. V malej cimre sa zišlo päť smutných mužov a tri prispaté ženy. Až po tom, čo som bol predstavený, pustil mi Kunstetter ruku a zahlásil: „Tento chlapík neverí na - "
Nemusel ani dohovoriť. Následne sa prítomní pustili do rozhorčeného frflania. Jeden z nich ma informoval, že aj on bol pred 15 rokmi taký nafúkaný pochybovač. Ale potom mu pri jednej špiritistickej seanse na jeho podnet Rabbi Akiba spamäti oznámil jeho telefónne číslo (toho spytujúceho sa, prirodzene) a odvtedy vyvoláva noc čo noc hocakého ľubovoľného ducha. To ho vraj tak vnútorne zocelilo, že by svet podľa neho mohol pokojne pôjsť v troskách. Dopytoval som sa členov tohto úzkeho kruhu, či už raz videli živého skutočného ducha. Vľúdne sa pousmiali, asi tak, ako keď sa prívetivý otec usmieva na svoje zaostalé dieťa. Kunstetter zatmil izbu a prestrel na stôl voskované plátno, na ktorom boli namaľované písmená alfabety, všetky cifry do jednej od 0 až po 9, niekoľko zaužívaných hebrejských skratiek, slová „Áno" a „Nie" a otáznik. Potom postavil prázdny pohár na stôl a prehovoril:
„Teraz sa posadíme okolo stola a so špičkami prstov sa zľahúčka dotkneme pohára. Tlačiť je zbytočné, pretože už po málo minútach nadviažeme kontakt s duchom a pohár sa bude pohybovať sám od seba."
Dlhé minúty sme sedeli nehybne v tajomnej polotme. Len špičky tlejúcich cigariet sa hýbali ako nervózne žeravé červíky. Nato mi začala tŕpnuť pravá ruka. Vymenil som ju za ľavú.
- „A teraz?" spýtal som sa. Mnohonásobné „Pst!" ma schladilo a pokračovalo sa ďalej v hľadaní spojenia. O štvrť hodinu neskôr, keď už moje nervy dlhšie neuniesli to mlčanie, došiel mi veľkolepý nápad. Jemnúčko som strčil so špičkou môjho ukazováka do pohára. A hľa, zázrak nad zázrak! Pohol sa.
- „Kontakt!" zvestoval Kunstetter a obrátil sa na ducha. „Buď vítaný v našom kruhu, drahý brat. Daj nám znamenie tvojej náklonnosti." Pohár sa začal posúvať a zastavil sa pri jednej hebrejskej skratke. Zúčastnených sa zmocnilo najvyššie napätie. I ja som pocítil zvláštny tlak v žalúdku.
- „Vďaka, drahý brat," zašepkal Kunstetter. „A teraz nám oznám, kde si a ako sa voláš."
Pohár sa na voskovom obruse opäť rozbehol a šmýkal sa sem a tam, pričom sa z času na čas pristavil pri danom písmene. Jedna zo špiritistiek zložila ten rezultát do hromady. Znel:
„M-R-4-K-?-L-L-L-."
- „Komické meno," podotkol som. Kunstetter ma uviedol do obrazu.
- „Očividne sa jedná o dajakého špióna. Špióni majú vždy zašifrované mená, aby ich neodhalili." Opätovne načal debatu s dušou špióna. „Z akej krajiny pochádzaš, drahý brat?"
Pohár okamžik otáľal a vzápätí sa odhodlal k istému druhu kyvadlovej premávky medzi dvomi písmenami: „B-L-B-L-B-L."
- „Zdá sa, že ten úbožiačik koktá," skonštatoval Kunstetter. „Ale je jasné, že pochádza z Belgicka."
- „Prečo potom hovorí hebrejsky?" spýtal som sa.
- „Drahý brat!" Z Kunstetterovho hlasu sa dral potlačovaný hnev. „Hovoríš hebrejsky?"
Odrazu pohár skočil na „Nie". Bola to nesmierne trápna situácia, z ktorej sa Kunstetter len tak-tak vyvliekol, že ducha bez okolkov prepustil. „Ďakujeme, drahý brat. Zase sa zastav, keď budeš vedieť hebrejsky. Medzitým nám pošli niekoho iného." Duch náhlivo zdúchol a seansa zaujala rázne pokračovanie. Kunstetter sa spýtal, s kým by sme si najradšej podebatili. Navrhol som Mojžiša, predovšetkým preto, že ovládal hebrejčinu. Môj návrh bol z pietnych dôvodov zamietnutý. Napokon sme sa zhodli na Mojžišovom bratovi Áronovi, priložili sme prsty na okraj pohára a čakali. V túto dobu som už bol oboznámený s vedeckými základmi špiritizmu. Bleskurýchle ma zachvátilo poznanie, že pohár sa pohol len vtedy, keď bol posúvaný. Prečo by sa mal celkom obyčajný pohár na vodu hýbať bez cudzej pomoci? Pohár a hra na kolotoč. Aby som bol celkovo úprimný: Priznanie špióna, že nehovorí hebrejsky, bola moja robota. A? Jestvuje snáď nejaký zákon voči dobrým médiám?
Keď som si už sotva cítil pravú ruku, zjavil sa Áron. Pozdravil nás, ako sa patrí, na príslušnej hebrejskej skratke a odhodlal sa ku každej spolupráci.
- „Odkiaľ pochádzaš, drahý brat?" Spýtal sa Kunstetter s pochopiteľným rozrušením (hovoril predsa len k blízkemu príbuznému cteného učiteľa Mojžíša).
Pohár priniesol odpoveď S-I-N-A-I. Boli to povznášajúce okamžiky. Sotvaže sme sa odvážili dýchať. Jedna z žien zapišťala, lebo zbadala nad kvetináčom zelenkastý záblesk. Iba Kunstetter zostal pokojný.
- „Správna odpoveď ma neprekvapuje," povedal. „Tak je to vždycky, keď vytvoríme dokonalý kontakt. Drahý brat!" obrátil sa na Áronovho ducha. „Povedz nám, ktorí židia sú ti najmilší!" Za nečujného ticha prišla Áronova odpoveď: „K-R-Á-Ľ D-Á-V-I-D ... M-U-D-R-C Š-A-L-A-M-Ú-N ... B-E-N G-U-R-I-O-N ...E-P-H-R-A-I-M K-I-S-H-O-N ..."
Zasiahli ma jedovaté pohľady, ako keby to bola moja chyba, že Áron rád čítaval dobré satiry.
Prsty ma boleli, pretože Kunstetter sa snažil zmariť mimoriadne silným spätným tlakom Áronovo vyjadrenie, pre mňa tak lichotivé. Teraz bola rada na mne.
- „Áron, môj drahý brat," pýtal som sa, „ veríš na špiritizmus?" Žiadny duch nevidel jakživ takú škriepku prstov. Moje svaly na rukách nie sú najslabšie, ale Kunstetter kládol zúfalo odpor. Ba aj v polotme som mohol rozpoznať, ako sa jeho tvár zaliala červeňou - s takým úsilím chcel zabrániť duchovej negatívnej odpovedi. Pretože duch, ktorý na špiritizmus neverí, nebol by veď skutočne duchom. Bol som rozhodnutý, sa nepoddať, i keby ma to malo stáť zápästie. S nadľudskou silou som tlačil pohár smerom k „Nie", kým Kunstetter ho chcel premanévrovať k „Áno". Celé minúty vyčíňal nemý boj v nepreskúmanom otáznikovom poli. Pohár sa rozlomil vo dvoje.
- „Duch sa hnevá," niekto povedal.
- „Niet divu, pri takých otázkach." Kunstetter si masíroval skŕčovitené prsty a nenávidel ma.
Bol som zvedavý, či môžem položiť jednu otázku, ktorej odpoveď je známa jedine mne samému. Kunstetter s nevôľou prisvedčil a hodil do kruhu nový pohár.
- „Čo mi daroval môj strýko Egon k Bar-Mizwa?" spýtal som sa.
- „Drahý brat Egon, daj nám znamenie!" Kunstetterov hlas sa niesol vo tme úpenlivo.
- „Zjav sa, strýko Egon! Zjav sa!" Odtiahol som ruku, aby som sa nestal podozrivým, že ovplyvňujem priebeh udalostí. A potom sa to stalo. Po niekoľkých minútach sa vskutku objavil duch strýka Egona. Pohár sa pohol a odpoveď znela: „P-I-N-G-P-O-N-G."
Vonku na balkóne som prišiel opäť k sebe. Kunstetter mi práve triumfujúco nalieval tretí pohár brandy. V deň mojich trinástich narodenín, pri príležitosti, kedy sa chlapec stáva mužom, som naozaj dostal od strýka Egona pingpong.
Prepotený som opúšťal seansu. Do dnes si to všetko neviem vysvetliť. Ani strýko Egon, ktorý žije v Jaffe a teší sa najlepšiemu zdraviu, nepozná odpoveď.
