I umiestnil Boh do svojho dokonalého diela prvého človeka a poručil mu: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš." Ako dni plynuli, na osamelého Adama doľahla clivosť. A tak Boh usúdil, že utvorí jemu podobnú spoločnicu, ktorá mu bude vo všetkom nápomocnou. Na muža nechal teda padnúť tvrdý spánok a vyňal mu rebro, blízke jeho srdcu. I utvoril z neho pomocnicu. Keď ju Adam zočil, vyriekol: „To je ale kosť." A keďže žena bola vzatá z muža, dali jej meno Mužena. Prví ľudia, ktorí doposiaľ poznali len dobro, žili šťastne v povznášajúcej láskyplnej harmónii až do dňa, kedy sa do rajskej záhrady vkradol sliedivý diabol.
Bol to padlý anjel, Lucifer, ktorého Boh kedysi poveril poslaním, nosiť svetlo. Tohto ovšem ovládla zlomyseľná pýcha, žiadostivosť po Božom tróne, a tak sa v chorobnej posadnutosti vzpriečil proti Bohu. Ukrutný boj sa zavŕšil zvrhnutím satana z neba na zem.
Teraz, keď satan videl, ako Adam s Evou jedia zo stromu prisľubujúceho blažený večný život, zaumienil si, že ich spolu s ich pokolením o túto jedinečnú vyhliadku raz a navždy pripraví. Vzal na seba podobizeň očarujúceho tvora s hustým mäkkým perím, krídlami, na ktorých poihravkávali žiarivé dúhové farby a chvostom roztvoreným do skvostného vejára. Ukryl sa do koruny stromu, kde číhal na slabšiu ženu. A takto ju pokúšal: „Keď budete jesť zo zakázaného stromu, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo." Nahovoril jej, že získa moc, s ktorou sa bude môcť vyrovnať Bohu, ba čo viac, že bude môcť vládnuť ako on.
Žena, okúzlená podmanivým zjavom príhovorcu, uvážila, že strom je na vzhľad krásny a na poznanie lákavý. V srdci jej zbĺkla márnivosť premiešaná s túžbou po pretrhnutí nitiek závislosti od stvoriteľa. A tak v zápale pyšnej sebestačnosti odmietla poslušnosť i ochutnala ovocie zo zakázaného stromu a naviedla aj svojho muža, aby jedol. Ten sa dal zviesť, pretože žena mu bola bližšia než sám Boh.
Vtom sa im otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Vskutku vtedy sa vari započal boj telesného človeka proti duchovnému. Nuž sa prikryli pre pocit hanby figovníkovými listami a ukryli sa. Keď Boh videl, že muž so ženou neuposlúchli jeho príkaz, spýtal sa Adama, čo to urobil. Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol." Obrátil sa na ženu, ktorá sa bránila, že ju satan naviedol. Vtedy Boh povedal: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš. Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život!" I vykázal Boh prvých ľudí z raja, aby už nemohli pojedať ovocie zo stromu života, čím im odňal právo na nesmrteľnosť.
Lež Adam s Evou pomreli, žili na zemi ešte niekoľko stoviek rokov. Čo ich okrem detí svojich detí prežilo, bola ženina márnivosť a mužova slabosť pre ženu, ktorej neodolal.
