Je septembrový sobotňajší večer a mihanie drobných tmavých postavičiek v šere možno zahliadnuť len kedy-tedy. Toto mesto je mŕtve. Muž v stredných rokoch sa oprie o zadné kožené sedadlo, zakloní hlavu dozadu, zhlboka sa nadýchne a privrie oči. Dokonale splynutý s pohybom auta si rekapituluje udalosti posledných ôsmich mesiacov.
Karol, starý mládenec, sa nikdy netajil tým, že za tých 42 rokov hodne toho preskákal. Pletky s nežným pohlavím, ktoré ho od puberty prenasledovali, vyúsťovali do rutinného kolotoča. Známosť. Vzťah. Rozchod. Zo zabehnutej dráhy ho dostala až Uršuľa. Mamička pred rozvodovým konaním. Ulovila ona mňa alebo ja ju? Snaží si utriediť myšlienky Karol, pripitý šampanským z galérie. Od prvého okamžiku, kedy si boli predstavení, cítil k nej opojnú blízkosť. Vtedy na silvestrovskom večierku si ani len nepomyslel, že ľady bude musieť lámať na inom brehu.
Krátko po 18 hodine zvoní Karol pri Uršulinom byte. Dvere otvorí pohľadná mladá žena v elegantnom kostýme. Z chodby sa ozve slastné cmuknutie pusy. Ivanka nasrdene žmúri cez škáru poodchýlených dverí detskej izby. Pri prvom očnom kontakte s cudzincom pleskne dverami a uteká do svojej skrýše. Učupená pod malým písacím stolíkom dômyselne priťahuje k sebe kreslo na kolieskach.
- „Srdiečko, Karol si po nás prišiel. Ideme!" Volá na školáčku jej matka. „Karol, máš tie vstupenky?"
- „Hej. Vlastne som vzal jednu rodinnú. Je o niečo výhodnejšia."
V galérii panovala hustá vrava. Návštevníci postávali v malých hlúčikoch pred obrazmi a nadšene, ktorý pred ktorého, sa predbiehali v duchaplných komentároch. Šum znásobilo symbolické štrnganie pohárov na stopke, z ktorých pomaly vyprchávalo šampanské. Za čerstvo natretým rohom galérijnej steny sa krčí Ivanka a dáva tajné znamenia svojmu spojencovi s belasou sponkou. Špehujú skupinku dospelákov. Prebehujú z jednej miestnosti do druhej a hľadajú zákutia, v ktorých by sa mohli zašiť. S jedným okom upretým na skupinku číhajú na vhodnú chvíľu. A keď sa záživná konverzácia vystupňuje až do hlasných emócií a velkáči v kruhu prepuknú do nákazlivého smiechu, prikradne sa k nim zozadu Ivanka. Urobí nečakaný výpad a strčí čosi do pravého vrecka Karolovho saka. On to síce zaregistruje, ale v tom spoločenskom zmätku nevenuje tomu väčšiu pozornosť.
Na semafore naskočí červená. Náhle pribrzdenie taxíka vytrhne muža na zadnom sedadle z rozjímania. Malátna hlava padne do predklonu a mužov zrak utkvie na zhúžvanom papieriku, na ktorom kostrbatým písmom stojí: Mi vjeme že si zlodej.
