Toto mám ešte zo Sýrie... (fotoblog)

Požiadali sme deti z utečeneckého tábora Za’atari UNICEF, aby nám povedali o svojich obľúbených predmetoch, ktoré si priniesli zo Sýrie. Toto sú ich príbehy.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Yara má 10 rokov. Toto je jej príbeh.

"Táto bábika je zo Sýrie. Volá sa Farah.“

Yare dal Farah otec ako darček na narodeniny. "Kedysi mi kupoval veľa vecí."

Baví ju vyzliekať Farah šaty, prať ich a znova ju obliekať."Starám sa o ňu, pretože ju milujem. Cítim sa šťastná, keď som s ňou.“

"Beriem ju všade. Pred spaním jej rozprávam príbeh o Červenej čiapočke - je to o vlkovi.“

Yara má dodnes spomienky na svoju izbičku v Sýrii."Bola biela a mala som plyšové medvedíky a jeden bol naozaj veľký. Väčší ako ja.“

"V Sýrii to bolo strašidelné. Strieľalo sa. Otec povedal, aby som si zbalila veci a že odchádzame.“

"Chcela som si sem vziať toho plyšového medveďa, ale rodičia povedali nie, bol príliš veľký. Takže som dala Farah do tašky. Povedala som jej, že ideme do Za’atari. Povedala som jej, aby bola potichu, pretože ak bude vzlykať, nedostaneme sa tam. Bola vystrašená.“

"Obe sme boli šťastné, keď sme prišli do Za’atari." Aj ona má také ružové šaty ako Farah.

"Nikdy sa jej nevzdám. Mám teraz viac hračiek, dokonca aj jednu, ktorá stojí 5 dinárov (približne 5 eur), ale Farah milujem.“

Yara chodí do školy v tábore a keď bude veľká, chce byť lekárničkou, aby mohla ľuďom dávať lieky, ktoré ich uzdravia.

Chce sa vrátiť do Sýrie.

"Oblečiem Farah, pripravím ju a pôjdeme. Tentokrát si vezmem všetky svoje hračky.“

Yara (10): Táto bábika je zo Sýrie. Volá sa Farah. (zdroj: © UNICEF/UN0264936/Herwig)

Zaina (13): To je fotografia môjho otca. Zomrel vo vojne, keď som bola prváčka. (zdroj: © UNICEF/UN0264945/Herwig)

Qusai (13): Toto je moja prvá školská taška. Bol som vtedy prvák, ale teraz som v šiestej triede. (zdroj: © UNICEF/UN0264952/Herwig)

Priniesla som si tohto psa, hovorí Shatha (15). Keď sme odišli zo Sýrie, mala som iba 8 alebo 9 rokov. Veľa si nepamätám. Keď sme museli odísť, zobrala som si ho so sebou, aby ma ochraňoval. Mala som veľa hračiek, ale tento psík bol môj najobľúbenejší. (zdroj: © UNICEF/UN0264946/Herwig)

Hamza (14) drží ručne napísanú pochvalu od svojho učiteľa v Sýrii v utečeneckom tábore Za’atari. Túto pochvalu napísal môj učiteľ, keď som bol v prvej triede. Je to poďakovanie mojej rodine, v ktorom sa píše, že som dobrý študent. (zdroj: © UNICEF/UN0264953/Herwig)

Nour (12):Toto je moja prikrývka. Keď som bola malá, dostala som ju od mojej starej mamy na narodeniny. (zdroj: © UNICEF/UN0264942/Herwig)

Omar (11) drží svoju plyšovú hračku v utečeneckom tábore Za’atari. Môj Ben 10 sa transformuje na mimozemšťana z vesmíru a zachráni svet, hovorí 11-ročný chlapec. Priniesol som si ho zo Sýrie. Dal mi ho môj brat, predtým ako zomrel. (zdroj: © UNICEF/UN0264951/Herwig)

Rudaina (11): Toto sú kľúče od nášho domu. Mám ich so sebou, pretože keď sa vrátime do Sýrie, ja chcem otvárať dvere. Moji rodičia mi hovoria, že Sýria bola krásna. Ja som bola ešte malá, takže si to nepamätám. (zdroj: © UNICEF/UN0264940/Herwig)