*
Prechod SKALITÉ - ZWARDOŇ:
Z našej strany cesta I/12, z poľskej cesta 944.
Pôvodne diaľnica zo Žiliny na hranice mala byť otvorená v r. 2005.
V r. 1999 sa však všetko zakonzervovalo, práce sa zastavili.
Minister Prokopovič termín posunul: „Nevidím žiaden problém. Celá diaľnica až do Žiliny bude dokončená do roku 2010". Je to uvedené tu.
Ďalšieho ministra Vážneho akoby to ani tak veľmi nezaujímalo.
Aj najnovší minister prikladá veľkú dôležitosť tejto stavbe, tu je jeho vyjadrenie
z marca t. r.: "Skalité–Zwardoň je najdôležitejší bod spojenia Slovenska a Poľska".
Môžete si to prečítať hoci aj tu.
A nakoniec tu je vizualizácia novej cesty.
Ono by sa možno aj zdalo, že na tú hustotu cestnej premávky od Svrčinovca cez Skalité po poľskú hranicu stačia tie naše cesty aj v takom stave, v akom sú. Ale je to len zdanie, pretože od Svrčinovca takmer celá medzinárodná osobná i nákladná doprava do Čiech aj do Poľska smeruje na Mosty u Jablunkova.
Keby do Skalitého bola kvalitná cesta s tými zakonzervovanými úsekmi v prevádzke, tak tá premávka by bola omnoho hustejšia.
Ale dosť už, tu sú fotografie:
Na našej strane na viacerých miestach krajnice popraskané, hrozí každú chvíľu odtrhnutie a cesta sa ta, zarezáva do úbočia a pod ňou vysoký strmý spád...
Tento záber je z obce Čierne, kde sa prepadla časť cesty na moste a pojazdná bola len polovica cesty.
(Podobný prípad bol dlho aj na ceste na Oravu do Poľska medzi Kraľovanmi a Párnicou)
.
.
.
Dva zo štyroch (aspoň tak som to zistil z i-netovej turistickej mapy) zakonzervovaných premostení.
Prvý záber (preposledný úsek v SR) je z vlaku, druhý a tretí záber (posledný úsek v SR)
je z terajšej cesty.
.
Prechod pre chodcov i autá ponad diaľnicu na hranici
.
.
Diaľničný úsek na poľskej strane
.
Zvyšky colnice, rozobraté na stavebný materiál
.
Dva nadjazdy pre peších na poľskej strane
.
No posúďte: Nie je to pekné riešenie?
.
Toto je pohľad z hraničného nadjazdu na celú slovenskú časť
diaľnice či rýchlostnej cesty.
Odvádzač napravo je na starú cestu, vľavo pokračuje naša zakonzervovaná časť diaľnice.
V pozadí vidno nadjazd ponad údolie a starú cestu.
"Stará cesta" - srandovné. Správnejšie je hádam "Fungujúca cesta".
.
Popod túto zakonzervovanú krásu, v ktorej sú umŕtvené milióny,
sa vraciam do slovenskej skutočnosti.
Až do Svrčinovca som si to prešiel peši, ale stačí ten jeden záber
priamo z obce Čierne, aby ste si vedeli urobiť o tom predstavu
*
Prechod SVRČINOVEC - MOSTY U JABLUNKOVA:
Na tejto trase je situácia podobná, ako na trase do Poľska s tým rozdielom,
že na slovenskej strane som nevidel žiaden zakonzervovaný nadjazd.
Tu však vo Svrčinovci veľmi frekventovaná cesta pretína dedinu i železničné priecestie.
.
Veľkoryso riešená pasová a colná kontrola
.
Aj na českej (alebo moravskej) strane som si pripadal ako doma.
Vyvalená dopravná značka a taký bordel okolo cesty som dokonca nevidel
ani nikde u nás. A to je naozaj už čo povedať
.
.
Aj nadjazd ponad starú cestu ako u nás, ale s dvomi rozdielmi:
u nás jednopilierové tu dvojpilerové, u nás zakonzervované, tu v plnej prevádzke
.
.
Na českej strane prebiehajú aj intenzívne práce na zdvojkoľajnení železnice.
Na našej stane som nepostrehol od Čadce žiadnu aktivitu.
Toto je budovanie dvojkoľajného tunela v Mostoch u Jablunkova
.
Takto vyzerá cesta na nadjazde na českej strane
.
A znova sa vraciam domov. Za bývalou colnicou táto cesta končí a začína cesta našej kvality
.
To som už doma - normálna naša cesta kvalitou tretej triedy
vykazovaná ako cesta prvej triedy.
Ale veď aj s niektorými krčmami je to podobne:
treťotriedne sú niekedy kultúrnejšie ako prvotriedne.
A niekedy aj s návštevníkmi v nich je to tak.
*
Pri svojej prvej návšteve Zwardoňa som si tam našiel aj dobrého kamaráta.
Hneď na okraji obce sa ku mne rozbehol, a veru sa priznávam,
že som mal malú dušičku. Nevyzeral ani trochu priateľsky. Ale Keď som sa s ním po bratsky podelil so svojimi zásobami, hneď sme boli priatelia. Ponúkol som mu aj pivo alebo pohárik domácej slivovice, ktorú nosím v ťapke na každý výlet pre prípad, ak by niekoho bolo treba kriesiť, ale to s vďakou odmietol.
Toto bolo ešte v zime.
.
A toto je pri jarnej návšteve.
Ten jeho krásny pohľad...
.
Aj v zime, aj na jar, ma sprevádzal po celú dobu po potulkách po Zwardoni,
ale len čo sme prišli na hranicu, tak sme sa rozúčili a on sa vrátil späť.
Na Slovensko nie a nie, asi sa mu tiež nepáčili tie naše cesty.
*
A nakoniec záverečná poznámka:
Článok mám pripravený na uverejnenie už niekoľko mesiacov,
takže skutočnosť už môže byť úplme iná a aj na našej strane hraníc
s oboma štátmi už sú diaľničné úseky v prevádzke.
Veď Slovensko ako dôveryhodný partner si svoje medzinárodné záväzky
vždy aj dôveryhodne plní.
Ak je to teda už neaktuálne, ospravedlňujem sa všetkým,
počnúc ministrom a končiac čitateľmi.
Alebo hoci aj v opačnom poradí:
počnúc čitateľmi a končiac ministrom.
.
