V sobotu mali v pláne Sivý vrch Liptovskohrádočania, v nedeľu Oravci. Oravci s predstihom akciu odvolali a nahradili ju inou, Liptáci nie. Obe akcie mali byť od Bielej skaly cez Sivý vrch do Jalovca.
Stačí spomenúť, že Sivý vrch je v Západných Tatrách. Kedysi patril do Chočských vrchov, ale tie asi slabo lobovali, keď im zobrali aj západnú časť so Šípom a dali ho Veľkej Fatre, aj východnú časť so Sivým vrchom a dali ho Západným Tatrám. V Západných Tatrách sa svojou výškou 1805 stráca, veď tam majú fúru dvojtisícoviek (Bystrá 2248, Jakubiná 2194, Baranec 2184, Baníkov 2178...), v Chočských vrchoch tromfol aj Veľký Choč 1611. Sivý vrch je zaradený aj medzi najkrajšie vrchy Slovenska.
Prídem na autobusovú stanicu v Mikuláši, vidím známych Hrádočanov, s ktorými som už bol na pár akciách, nečakajú však autobus na Huty, ale do Jalovca. Vraj chodník z opačnej strany, od Bielej skaly je nepriechodný pre vývraty, tak sa túra skracuje. Ide sa z liptovskej strany späť do Liptova. Reku, aj tak dobre, len nech sa ide, veď počasie sa ukazuje pekné. A aj bolo spočiatku, uprostred a na konci. Ale medzi tým... Nielen dvakrát prehánky, ale dokonca prehánky s krúpami, veľkými ako hrach. Ale vo vyšších polohách človek musí byť vždy pripravený na náhlu zmenu počasia.
Červená - pôvodne plánované od odbočky na Huty až do sedla Podúvratie a ďalej cez Babky do Jalovca,
žltá - výstup z Jalovca do sedla Podúvratie,
modrá - zostup zo sedla Podúvratie do Jalovca
.
Pešia vychádzka začínala i končila v Jalovci pri tejto zvoničke
.
Hneď po opustení dediny sme mali problémy s orientáciou.
Predierali sme sa močariskami a húštinami,
hľadali nejakú lavičku alebo aspoň dáky brod ponad Jalovecký potok,
všetko márne
.
Keďže sme nič nenašli, nakoniec sme sa na druhý breh museli dostať
po týchto mohutných vyvrátených smrekoch ponad potok
.
Pred nami lákavé partie NPR Mních
.
Idylka s ovcami pri Bobroveckej Vápenici
.
Ďalej sme sa vybrali naľavo
.
Ďalšia odbočka, tentoraz napravo
.
Tu z ktorejsi chaty sa za nami vybrala ďalšia skupina turistov,
ktorá nás zastihla až v chate
.
Pohľad dole na Jalovec (vľavo) a Bobrovec (vpravo)
.
Zo sedla Pod Babkami sme sa pustili po modrej do sedla Predúvratie
.
Zavše nám chodník prehradili takéto prekážky
.
NPR Mních a výhľady dole
.
Dva rozdielne pohľady:
na prvom stromy kolmo dohora ako ostne ježka,
na druhom ležato ako vlasy biskupa pod čiapočkou
.
Hoci doteraz počasie bolo obstojné,
za kopčekom sa to neukazovalo lákavo -
len tak ako v tej ľudovej pesničke Od Oravy dážď ide...
.
Daždivé mraky sa približovali, my sme im išli v ústrety
.
A zachytil nás nielen dážď, ale aj krúpy, veľké ako hrach
nám bili cez pláštenky do hláv.
Ešte šťastie, že ich nesprevádzali hromy a blesky.
A potom nás ešte zachytila podobná situácia s krúpami ešte raz
.
Turistická chata nám po tom nečase prišla veľmi vhod
.
Niekto pri čaji, niekto pri pive pobudli sme tam hodnú chvíľu
.
Po dlhšom oddychu v chate sme sa pobrali ďalej a vyššie.
Vonku pekné slniečko, ľadovec roztopený, chodníky relatívne suché,
po predchádzajúcom nečase takmer žiadne stopy
.
Pekné pohľady na Baníkov a ďalšie kopce na východe Jaloveckej a Bobroveckej doliny
.
.
Tie bralá tam vpredu hore, to je ten Sivý vrch
.
Sedlo Podúvratie - už len hodina na Sivý vrch.
Za takéhoto počasia sme sa však pobrali inou trasou,
napravo po zelenej cez Babky späť
.
Zarmútené pohľady na krásny Sivý vrch,
ktorý chvíľu bol v plnej kráse, o malú chvíľu zas ponorený v hmle.
Posledné obzretie - a ide sa ďalej, na Babky
.
To by mal byť (aké pekné pomenovanie) Rígeľ
medzi sedlom Predúvratie a Babkami
.
Pred nami už Babky
.
.
.
To sme už na Babkách.
Napriek svojej malej výške 1566 je odtiaľ za krásneho počasia nádherný výhľad
na všetky svetové strany:
na východe sú to Západné Tatry - Pachoľa, Baníkov, Príslop...,
na juhu veľká časť Liptova s vodnou nádržou Liptovská Mara
a hrebeň Nízkych Tatier na druhej strane doliny,
na západe obe časti Malej Fatry s Kľakom, Rozsutcom...,
na severe až Babiu horu...
Škoda, teraz tá viditeľnosť nebola taká oslňujúca
.
Dole matne časť Liptovskej Mary, Nízke Tatry na opačnej strane doliny si možno len domyslieť
.
Zostup veľmi nepríjemný - strmo a šmykľavo či na blativom chodníku alebo na tráve
.
Rozpadnutý senník
.
Pohľad späť na NPR Mních,
Do odchodu autobusu poldruha hodiny času,
tak.aby sme zas zakotvili pri pive v horskom hoteli Mních.
.
V hoteli uzavreté priestory kvôli svadbe.
ale mohli sme si pri pive posedieť v salóniku
.
Tentoraz sme na lavičku ponad Jalovecký potok natrafili,
ale zaviedla nás len pred zamknutú bránu roľníckeho družstva,
takže sme sa museli vrátiť späť
.
Ešte pohľady dookola spovyše dediny na okolité kopce a zamračenú oblohu
.
Pri tejto zvoničke sme začali a tu aj skončili.
Počas čakania na autobus sa krásnym zvukom s nami lúčili aj zvony
.
A aby tých pív nebolo dosť, čo si v Mikuláši počať s hodinou čakania na vlak?
Zas sa len posadiť na pivo
*
V sobotu bola podobná turisticko-recesistická akcia aj v Červenom Kláštore
- 9. ročník Medzinárodného pieninského pochodu dobrej nálady -
na pivo alebo kofolu z krčmy do krčmy.
Začalo to na slovenskej strane, prešlo sa na poľskú
a vrátilo sa späť na našu.
Aj rozhodoval som sa medzi pieninskou a západotatranskou akciou.
Zvíťazila však západotatranská - a neľutujem
.
