Z Kremnice na Králiky i z Horných Pršian do Kremnice som sa prešiel vlani, i zopár menších akcií v tých končinách som vlani pochodil. Vždy však len po značkovaných trasách. Teraz som skúsil čosi dlhšie s kremnickými turistami. Reku, ak to bude na mňa veľa, predsa len sedem krížikov X a jedno V niesť na svojom chrbte, to je dokopy 75, teda, ak to bude veľa, môžem skončiť v polovici na Skalke a vrátiť sa dole do Kremnice, z Kordíkov, Tajova alebo Králik sa môžem spustiť autobusom do Bystrice.
Tak teda: Memoriál Ľudovíta Fuska - Kremnická 40-ka. Kremnica leží na turistickej Barborskej ceste, spájajúcej slávne stredoslovenské mestá okruhom: Bystrica - Kremnica - Štiavnica - Zvolen - Bystrica.
Mesto Kremnica má bohatú históriu. Kedysi Kremnicu právom nazývali Zlatá Kremnica. Mala vedúce postavenie medzi stredoslovenskými banskými mestami. Už od 10. stor. sa tu ťažilo zlato a striebro, v r. 1328 získava privilégiá slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zažívala veľký rozmach a slávu. Aj my, pamätníci si ešte pamätáme krajšie obdobie Kremnice: do jej okresu patril aj Žiar n. Hr. (vtedy Sv. Kríž n. Hr.), rýchliky z Prahy do Zvolena chodili cez Kremnicu, nie cez Bystricu,
Ako tak sedím vo vlaku a nad Kremnickými Baňami vidím stred Európy s kostolom, aj ma to nutká vystúpiť z vlaku a pobrať sa samotnému na Krahule a tam počkať na kremnických turistov. Reku, načo zostupovať dole z kremnickej stanice do mesta a potom sa znova trepať hore, keď nemusím. Ale predsa som tomuto pokušeniu odolal.
V Kremnici zídem zo stanice do mesta, prídem na miesto zrazu - a tam žiaden turista nikde. Po čase príde prvá turistka, trochu podebatujeme, viac nik neprichádza, tak sa vyberiem ešte ku krásnemu kamennému mostu. Keď sa vrátim, pomaly začnú prichádzať aj ďalší. Spolu sa ich zišlo 5, tri ženy a dvaja muži, ja som šiesty.Trochu ešte vyčkávame, keď sa viac nik nepridáva, vyberáme sa v šestici centrom mesta a mestskými lesmi. Možno sa cestou pridajú ďalší, ktorí sa do vyšších polôh vyšplhajú autom. Ale celou cestou sa pridali k nám len dve turistky pri zostupe zo Skalky, lenže naše tempo sa im zdalo pomalé, tak nás onedlho aj zanechali.
Pri chate kremnických turistov Hostinec som sa s nimi rozlúčil, oni ostali na chate na posedení, ja som pokračoval k poslednému vlaku domov. Od chaty som šiel s partiou mladých chovancov kremnického ústavu, sirotami žijúcich rodičov, študentov gymnázia. Boli tam aj s dvomi vedúcimi. Partia veselá, na všetko boli zvedaví. Deň predtým boli na výlete v Tatrách na Téryho chate. Vypytovali sa, odpovedal som, ja som sa spytoval menej, Aj zaspievali sme si spolu východniarske. Mal som z nich dobrý dojem, z ich osudu ten dojem už taký dobrý nebol. Čo ich v živote čaká?
Kremnických štyridsať kilometrov za krásneho slnečného počasia s fajn turistami. Len keď so sedel pri pive pred krčmou na stanici, padlo zopár kvapiek. Účasť turistov malá, ale to je pochopiteľné, veď všetci domáci to tam poznajú. Zas sme sa pohybovali aj po neznačkovaných chodníkoch.
A ďalšou akciou by mala byť zas krásna Drotárska krošňa, ktorú každoročne za veľkej účasti organizujú turisti z Kolárovíc pri Bytči.
.
